Mesiac úcty k starším je spojený s kalendárnym októbrom, ktorý sa 24. toho mesiaca uskutočnil aj v Dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici. Vedúca Bc. Erika Gembická v spolupráci s Mgr. Máriou Sabovou, vedúcou ZPOZ-u, pripravili milý, pekný a poučný program. Po otvorení a privítaní prítomných, ktoré urobila Bc. E. Gembická sa to rozbehlo.
„Ako ten čas rýchlo beží, nie tak dávno sme boli deti.Čo však všetko premlelo sa, kým sme dozreli.
Petrolejky dohoreli, letky svietia jasnou žiarou,
Počítače, mobily, tvoria naše obliny,
Módne trendy víria hlavou, vytvárajú šediny.
To, čo bolo mravné kedysi, bežne padá pod misy,
Kde už voda nie je čistá.
Padli všetky zábrany. Čo s tým robiť máme?
Zastaviť to? Nie, to my už neuhráme.
Ale hrať sa so životom, len však pomalým krokom, môžeme dosýta.
Ktože sa dnes nás už pýta, ako prežiť bežný deň.
My však práve toto dobre vieme.
Vzájomne si radosť darujeme, dosýta si svoj život užijeme.“
Potom sa už striedali piesne a básne v podaní Zuzany Fábianovej, Margity Leštákovej, Anny Fábianovej, Ruženy Dóbisovej, Kataríny Nociarovej a Jána Molnára. Hudobný doprovod mal pán Igor Adler. Celková dynamika mala stupňujúcu tendenciu a čas rýchlo bežal. Nikto neuvažoval nad tým koľko je hodín, či majú nejaké povinnosti. Vychutnávali si perfektnú atmosféru podujatia. Pohoda spojená s potešením ovládla celý stacionár.
V závere sa básňou prihovorila Andrea Grünnerová nasledovne:
„Chvála veku, ktorý zdobí strieborný vlas.
Plný klas a pevná hlas, nech dlho zdobí človeka,
Čo rozdávať vie svojho žitia čas.
Veď starý človek nie je len produkt prírody,
Ale aj umelecké dielo stvoriteľa,
Čo posúva nás a v nás všetko krásne.
Na veky zachováva básne.
Nech to navždy zostane,
A prežijeme aj starobu krásne.“
A čím to bolo ukončené? Občerstvením. Spevom. Čaj, káva, zákusok „ako sa hovorí“, celkom dobre „padli.“ Pri každej reči zaspievať sa svedčí. A tak to bolo aj na stretnutí. Všetci mali k dispozícii texty piesní. Zrealizovali sa v rámci svojich možností.
Domov sa nikto neponáhľal. Dobre bolo. Srdce pookrialo. Hlboký zážitok zapôsobil na dlhú dobu. Úsmev na tvári vyjadroval všetko.
Text: Dr. J. Sabo
Foto: E. Gembická
{gallery}obsah/rakovnica/stacionar/ucta{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.