utorok, 24 máj 2011 10:40
Občania Rakovnice sa tešia, že už budú mať „konečne“ vodovod s kvalitnou vodou Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Voda. Je jej viacej ako súše. Najviac v oceánoch, moriach. My more nemáme, ale máme rieky, jazerá. Takzvanej bežnej vody je neúrekom, hoci celosvetovým, ale pomaly aj naším problémom je pitná voda. Dá sa povedať, že každým rokom jej máme stále menej.
Tak aj obec Rakovnica trpí nielen nekvalitnou vodou, ale i jej nedostatkom. V miestnej časti Hostinec v čase veľkých horúčav a sucha sa v mnohých studniach voda úplne stratí. V dolnej časti obce, pri potoku, sa ešte ako-tak voda v studniach udrží. Má ale jednu nevýhodu. Nie je na pitie kvalitná. Obsahuje dusičnany, dusitany, nespĺňa biologické kritéria, vyskytuje sa zvýšené množstvo železa, ale i ďalšie nežiaduce prvky, ktoré
sú v nadlimite. Na riešenie týchto problémov bol už dávno vypracovaný plán - projekt výstavby kolektívneho vodovodu. Prešlo veľa rokov a zo stavby sa stala „historická stavba“, i napriek vynaloženému úsiliu obcí, ktoré spadali do projektu. Rozpočet bol vysoký a rokmi narástol. To komplikovalo jeho ukončenie.
Riešenie sa však už našlo. Výsledkom je napĺňanie projektu výstavby vodovodu v obci Rakovnica. Dôkazom toho sú priložené zábery. Občania sa tešia, že budú mať „konečne“ vodovod s kvalitnou vodou. Ukončí sa ďalšia etapa infraštruktúry obce. Elektrické rozvody sú ukončené (aj s tým boli problémy, ale prekonali sa), plynofikácia je realizovaná. Vodovod je vo výstavbe a do konca tohto roku bude ukončený.
Starosta obce je spokojný s pokračovaním rozvodov vodovodu v obci a je v stálom kontakte s realizátormi vodovodu. Jeho spokojnosť ale narúša ďalšia záležitosť – kanalizácia. Neustále má na pamäti jej potrebu. Nie je to jednoduché, uvedomuje si to v plnej miere a vynakladá svoje úsilie na to, aby sa v jej výstavbe čo najviac pokročilo. Nesedí na úrade. Hľadá kontakty, financie, aby obec bola úplne vybavená kompletnou infraštruktúrou. Občania mu držia palce. Spoliehajú sa na neho a aj preto mu dali dôveru, keď ho zvolili za starostu. Ľuboš Lešták, starosta obce Rakovnica si je plne vedomý svojej zodpovednosti voči občanom a podniká všetky kroky na to, aby sa obec stala úplne plnohodnotnou po každej stránke.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}obsah/rakovnica/vodovod{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Rakovnica
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.