Obecné noviny sú zaujímavým a veľmi dôležitým fenoménom našej spoločnosti. Svojim čitateľom prinášajú také špecifické informácie, ktoré iné médium nedokáže zastúpiť. Situácia nie je jednoduchá. Za novinami sa skrývajú ľudia, väčšinou nadšenci, ktorí dobrovoľne a vo svojom voľnom čase zbierajú informácie, píšu, fotia, redigujú a zostavujú ďalšie vydanie. Dielo, ktoré vytvoria, informuje obyvateľov o aktuálnom živote v obci, o veciach, ktoré sa priamo týkajú vlastných ľudí, informujú o kultúre, športe, zaujímavostiach či histórii. Nie sú to len obyčajné noviny. Je to život na vidieku podrobne zachytený na papieri, ktorý má nesmiernu historickú hodnotu. Nie dnes, ale v budúcnosti to môžu byť jediné zdroje informácií o našej obci, o ľuďoch, ktorí v nej žijú, o živote, ktorý viedli. výsledkom ktorej sú Rakovnicke obecné noviny. Je ním Dr. Jozef Sabo.
Meno, ktoré nájdeme v každom vydaní novín. Ako šéfredaktor už pätnásť rokov drží ochrannú ruku nad našimi obecnými novinami. Bol iniciátorom ich vzniku. Nulté číslo RON vyšlo na dvoch stranách, neskôr sa redakčná rada pod vedením jej šéfredaktora rozhodla vydať štvorstranové čísla, pred piatimi rokmi vychádzalo na dvanástich stranách, avšak časom sa osvedčilo vydanie na ôsmich stranách.
Pätnásť rokov predstavuje asi 60 vydaných čísel, v ktorých si naši občania našli množstvo užitočných informácií, zaujímavostí, fotografií zo života obce, činnosti obecného zastupiteľstva, spoločenských organizácií, športu, detí a mládeže, histórie a iných oblastí života v obci. Podľa ohlasov mnohí z nás netrpezlivo čakajú, kedy vyjde ďalšie číslo. Samozrejme, na druhej strane sú aj takí, ktorí majú na vydávanie novín iný názor. Aj tu platí, že koľko ľudí, toľko chutí. Je prirodzené, že za tých 15 rokov sa obsah a skladba novín menili, a to isté ich čaká aj v budúcnosti, pretože noviny žijú s obcou, menia sa ľudia, obec aj noviny. Rakovnické obecné noviny tieto zmeny nielen kopírujú, ale sa na nich aj aktívne podieľajú. Články, ktorými autorsky prispeli samotní občania, ukázali, že naša obec je úžasná, jedinečná a každý občan v nej si zaslúži byť informovaný o tom, čo sa v obci deje. A že tak bolo, svedčí obsah novín. Noviny nezabúdajú na minulosť. V nej opisujú udalosti, osobnosti, o ktorých sa napríklad nezmieňuje ani obecná kronika.
V mene všetkých občanov chceme pri príležitosti 15. výročia vydávania RON šéfredaktorovi a všetkým, ktorí sa pričinili o vznik RON srdečne poďakovať za úsilie a snahu o dobrú novinársku prácu, šírenie dobrého mena obce a zároveň vysloviť presvedčenie, že naše Rakovnické obecné noviny budú aj ďalšie desaťročie vychádzať k spokojnosti všetkých stálych aj náhodných čitateľov. Nech je táto spokojnosť inšpiráciou pre ich tvorcov a nech i naďalej slúžia ako významný komunikačný prostriedok pri rozvoji a propagácii obce Rakovnica, pretože kvalitná žurnalistika dokáže aj z malého a nenápadného regiónu urobiť životaschopný priestor, ktorý slúži nielen svojim občanom, ale dôležitú a významnú úlohu zohráva ako informačné médium pre tých, ktorí svoj život prežívajú v inom kraji, inom štáte či svetadieli.
Ing. Monika Genčiová
Tohtoročné prvé dve čísla Rakovnických obecných novín:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.