Vyučoval jeden učiteľ striedavo. Boli to ťažké podmienky pre žiakov i učiteľa. Tento stav trval do roku 1934, kedy školu odovzdávali štátu. Všetky nedostatky sa neodstránili. Žiakov pribúdalo a miestnosť sa nezväčšila. Škola mala vyše 110 žiakov, povolené boli 2 triedy s dvoma učiteľmi. Jedna miestnosť bola vyhliadnutá pri rímsko - katolíckom kostole. Jedna trieda bola v rím. kat. budove a druhá trieda v budove ECAV. V uvedených budovách sa vyučovalo až do roku 1949, kedy školská správa zakázala vyučovať v budove pri ECAV kostole z bezpečnostných dôvodov. Vyučovalo sa znova v jednej miestnosti, striedavo. Škola pri ECAV kostola sa rúcala. Rimsko katolícka škola bola prerobená na obytný dom, v ktorom býval obecný pastier dobytka.
Občania sa v roku 1949 dožadovali novostavby školy, ku ktorej sa prikročilo v 1951 roku. Prácu realizoval Stavebný podnik v Rožňave. Výstavba trvala do roku 1953. Pri výstavbe školy pomáhali dobrovoľne všetci občania. V školskom roku 1953 vyučoval v škole Mladoň Boško so svojou manželkou Irenou. V novej škole sa slávnostne otvorilo vyučovanie 1. novembra 1953 roku. Vyššie ročníky boli pridelené k strednej škole v Rožňavskom Bystrom. V tunajšej škole ostali žiaci 1 - 5 postupného ročníka, v počte 59 žiakov. V škole bola bohatá, pestrá mimoškolská činnosť. Organizovali sa kultúrne, športové podujatia, oslavy. Budovali sa tradície, ktoré dlho pretrvávali.
V nasledujúcich rokoch sa počet žiakov z roka na rok znižoval. Výsledkom klesajúcej tendencie školopovinných žiakov bol jej zánik. Dňa 30. júna 1977 roku v obci škola bola zrušená a ani sa už neobnovila. Ostala iba materská škola.
Výuka sa uskutočňovala od roku 1806 v jazyku slovenskom, vyučovala sa v zmysle cirkevného zákona až po dobu poštátnenia školy v roku 1934. Od roku 1934 sa vyučovalo v zmysle nariadenia Ministerstva školstva a osvety v Bratislave. Obec si však vyhradila právo pri poštátnení, že v obci bude vyučovať vždy učiteľ ECAV cirkvi. Neskoršie výhrady boli neplatné. Vyučovanie bolo v minulosti sťažené na každom kroku. Žiaci nemali učebne, učiteľ nemal skoro žiadne učebné pomôcky a k tomu nevyhovujúca miestnosť, s mnoho žiakmi pripadajúcich na jedného učiteľa. I životná úroveň žiakov bola ťažká. Rodičia nemali finančné prostriedky na ošatenie detí, zakúpenie učebníc a k tomu sa žiaci tlačili v malých nezdravých miestnostiach. Žiaci si museli všetko potrebné nosiť z domu. V kronike sú záznamy o tom, že i drevo si nosili z domu a učiteľ sa stravoval u rodičov žiakov. V kronike je zaznamenané, že v roku 1935 zomreli 4 žiaci. Podľa štatistiky sa vymenilo v obci vyše 40 učiteľov. V novej škole sa vyučovalo v  krásnej a priestorovo vyhovujúcej škole s dvoma učebňami. Žiaci i učitelia mali všetky podmienky k dobrej práci. Žiaci mali zadarmo školské potreby a všetky učebnice. Škola bola vybavená bohatými, rôznorodými učebnými pomôckami.
Spracoval: Dr. Jozef Sabo

Poznámka: Majitelia fotografií starých škôl i novej školy v Rakovnici, prosíme, pošlite ich na uverejnenie na adresu:  </b>. Vopred ďakujeme. Takisto mená žiakov na fotografii mi pomôžte identifikovať.
{gallery}obsah/rakovnica/skola{/gallery}