Podľa kroniky cirkevnú školu v Rakovnici založili pred rokom 1771
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Podľa školskej kroniky bola založená cirkevná škola v obci Rakovnica pred rokom 1771. Kde bola škola postavená a kto ju dal postaviť sa nič nevie. Mali svojho učiteľa. V akom jazyku sa vyučovanie konalo sa nevie. V roku 1861 sa rokovalo o stavbe školy, ktorú začali stavať tajne až v roku 1862. V tomto roku postavili školu pri ECAV kostole v hodnote 480 zlatých a 5 grajciarov nových peňazí vyplatených ECAV. Postavená miestnosť bola nevyhovujúcich rozmerov 4x3x2,50; múry boli z hliny a hrubé 50 cm. Steny vlhké, osvetlenie z dvoch strán. V roku 1926 učebnú sieň zväčšili na 7x6 x 2,5 m. Pre 70 až 80 žiakov miestnosť nevyhovovala. V lavici sedelo 7 - 8 žiakov.. Lavice boli tesne pri stene. Medzi lavicami bola úzka medzera. Občania sa v roku 1949 dožadovali novostavby školy, ku ktorej sa prikročilo v 1951 roku. Prácu realizoval Stavebný podnik v Rožňave. Výstavba trvala do roku 1953. Pri výstavbe školy pomáhali dobrovoľne všetci občania. V školskom roku 1953 vyučoval v škole Mladoň Boško so svojou manželkou Irenou. V novej škole sa slávnostne otvorilo vyučovanie 1. novembra 1953 roku. Vyššie ročníky boli pridelené k strednej škole v Rožňavskom Bystrom. V tunajšej škole ostali žiaci 1 - 5 postupného ročníka, v počte 59 žiakov. V škole bola bohatá, pestrá mimoškolská činnosť. Organizovali sa kultúrne, športové podujatia, oslavy. Budovali sa tradície, ktoré dlho pretrvávali.
V nasledujúcich rokoch sa počet žiakov z roka na rok znižoval. Výsledkom klesajúcej tendencie školopovinných žiakov bol jej zánik. Dňa 30. júna 1977 roku v obci škola bola zrušená a ani sa už neobnovila. Ostala iba materská škola.
Výuka sa uskutočňovala od roku 1806 v jazyku slovenskom, vyučovala sa v zmysle cirkevného zákona až po dobu poštátnenia školy v roku 1934. Od roku 1934 sa vyučovalo v zmysle nariadenia Ministerstva školstva a osvety v Bratislave. Obec si však vyhradila právo pri poštátnení, že v obci bude vyučovať vždy učiteľ ECAV cirkvi. Neskoršie výhrady boli neplatné. Vyučovanie bolo v minulosti sťažené na každom kroku. Žiaci nemali učebne, učiteľ nemal skoro žiadne učebné pomôcky a k tomu nevyhovujúca miestnosť, s mnoho žiakmi pripadajúcich na jedného učiteľa. I životná úroveň žiakov bola ťažká. Rodičia nemali finančné prostriedky na ošatenie detí, zakúpenie učebníc a k tomu sa žiaci tlačili v malých nezdravých miestnostiach. Žiaci si museli všetko potrebné nosiť z domu. V kronike sú záznamy o tom, že i drevo si nosili z domu a učiteľ sa stravoval u rodičov žiakov. V kronike je zaznamenané, že v roku 1935 zomreli 4 žiaci. Podľa štatistiky sa vymenilo v obci vyše 40 učiteľov. V novej škole sa vyučovalo v krásnej a priestorovo vyhovujúcej škole s dvoma učebňami. Žiaci i učitelia mali všetky podmienky k dobrej práci. Žiaci mali zadarmo školské potreby a všetky učebnice. Škola bola vybavená bohatými, rôznorodými učebnými pomôckami.
Spracoval: Dr. Jozef Sabo
Poznámka: Majitelia fotografií starých škôl i novej školy v Rakovnici, prosíme, pošlite ich na uverejnenie na adresu: </b>. Vopred ďakujeme. Takisto mená žiakov na fotografii mi pomôžte identifikovať.
{gallery}obsah/rakovnica/skola{/gallery}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-