Podľa kroniky cirkevnú školu v Rakovnici založili pred rokom 1771
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Podľa školskej kroniky bola založená cirkevná škola v obci Rakovnica pred rokom 1771. Kde bola škola postavená a kto ju dal postaviť sa nič nevie. Mali svojho učiteľa. V akom jazyku sa vyučovanie konalo sa nevie. V roku 1861 sa rokovalo o stavbe školy, ktorú začali stavať tajne až v roku 1862. V tomto roku postavili školu pri ECAV kostole v hodnote 480 zlatých a 5 grajciarov nových peňazí vyplatených ECAV. Postavená miestnosť bola nevyhovujúcich rozmerov 4x3x2,50; múry boli z hliny a hrubé 50 cm. Steny vlhké, osvetlenie z dvoch strán. V roku 1926 učebnú sieň zväčšili na 7x6 x 2,5 m. Pre 70 až 80 žiakov miestnosť nevyhovovala. V lavici sedelo 7 - 8 žiakov.. Lavice boli tesne pri stene. Medzi lavicami bola úzka medzera. Občania sa v roku 1949 dožadovali novostavby školy, ku ktorej sa prikročilo v 1951 roku. Prácu realizoval Stavebný podnik v Rožňave. Výstavba trvala do roku 1953. Pri výstavbe školy pomáhali dobrovoľne všetci občania. V školskom roku 1953 vyučoval v škole Mladoň Boško so svojou manželkou Irenou. V novej škole sa slávnostne otvorilo vyučovanie 1. novembra 1953 roku. Vyššie ročníky boli pridelené k strednej škole v Rožňavskom Bystrom. V tunajšej škole ostali žiaci 1 - 5 postupného ročníka, v počte 59 žiakov. V škole bola bohatá, pestrá mimoškolská činnosť. Organizovali sa kultúrne, športové podujatia, oslavy. Budovali sa tradície, ktoré dlho pretrvávali.
V nasledujúcich rokoch sa počet žiakov z roka na rok znižoval. Výsledkom klesajúcej tendencie školopovinných žiakov bol jej zánik. Dňa 30. júna 1977 roku v obci škola bola zrušená a ani sa už neobnovila. Ostala iba materská škola.
Výuka sa uskutočňovala od roku 1806 v jazyku slovenskom, vyučovala sa v zmysle cirkevného zákona až po dobu poštátnenia školy v roku 1934. Od roku 1934 sa vyučovalo v zmysle nariadenia Ministerstva školstva a osvety v Bratislave. Obec si však vyhradila právo pri poštátnení, že v obci bude vyučovať vždy učiteľ ECAV cirkvi. Neskoršie výhrady boli neplatné. Vyučovanie bolo v minulosti sťažené na každom kroku. Žiaci nemali učebne, učiteľ nemal skoro žiadne učebné pomôcky a k tomu nevyhovujúca miestnosť, s mnoho žiakmi pripadajúcich na jedného učiteľa. I životná úroveň žiakov bola ťažká. Rodičia nemali finančné prostriedky na ošatenie detí, zakúpenie učebníc a k tomu sa žiaci tlačili v malých nezdravých miestnostiach. Žiaci si museli všetko potrebné nosiť z domu. V kronike sú záznamy o tom, že i drevo si nosili z domu a učiteľ sa stravoval u rodičov žiakov. V kronike je zaznamenané, že v roku 1935 zomreli 4 žiaci. Podľa štatistiky sa vymenilo v obci vyše 40 učiteľov. V novej škole sa vyučovalo v krásnej a priestorovo vyhovujúcej škole s dvoma učebňami. Žiaci i učitelia mali všetky podmienky k dobrej práci. Žiaci mali zadarmo školské potreby a všetky učebnice. Škola bola vybavená bohatými, rôznorodými učebnými pomôckami.
Spracoval: Dr. Jozef Sabo
Poznámka: Majitelia fotografií starých škôl i novej školy v Rakovnici, prosíme, pošlite ich na uverejnenie na adresu: </b>. Vopred ďakujeme. Takisto mená žiakov na fotografii mi pomôžte identifikovať.
{gallery}obsah/rakovnica/skola{/gallery}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.