ohodnotil spoluprácu s miestnymi organizáciami, združeniami a spoločenstvami pri zveľaďovaní obce. Svoje vystúpenie zakončil slovami: „My dnes môžeme s hrdosťou a úprimne vysloviť svoje city v slovách – SOM OBČAN RAKOVNICE.“Báseň o Rakovnici predniesla Tánička Palečková. Za ňou vystúpila folklórna skupina Gočovan. V jej podaní ožili piesne, obyčaje, zvyky. Rozveselili, potešili všetkých prítomných. Na znak radosti, spokojnosti občania vystúpenie odmenili srdečným potleskom.
Po pútavom programe na javisku sa predstavila speváčka Dominika Ďurská z Rožňavského Bystrého. Ľudové piesne v jej podaní mali priaznivú odozvu a dali účastníkom krásny kultúrny zážitok.
Potom na scénu prišiel ďalší folklórny súbor Haviar. Popri tancoch mali v programe zastúpený spev a ľudovú hudbu. Svojim vystúpením ukázali, že právom sa prezentujú nielen doma, ale i v zahraničí.
Futbalovou terminológiou povedané – polčas bol za nami. Oslava pokračovala módnou šou zo salóna Mima fasion, ktorého majiteľkou je naša rodáčka Milena Turčániová. Jej tvorba je známa nielen na Slovensku. Ťažko sa hodnotí, to čo sme vedeli. Treba to vidieť, zažiť. Bola to jednoducho pastva pre oči.
Oslavy sa neobišli bez tradičného gulášu. Novinkou boli autori noví tvorcovia, kuchári Ján Františka a Maroš Lešták. Ich gurmánske umenie neostalo bez pochvaly a vyjadrenia spokojnosti.
Na záver Dňa obce premietanie filmu Banícky chlebíček, ktorý nakrútil náš rodák Roman Fabián. Film mal premiéru v júni tohto roku na trenčianskom Art Film Feste. Zatiaľ si ho pozrelo tisíce ľudí nielen na Slovensku, ale aj z celého sveta. Škoda, že na jeho premietaní u nás nebol prítomný autor filmu. Chýbal nám.
Tohtoročné oslavy skončili. Občania i hostia boli spokojní. Stretnúť sa na Dni obce, zažiť neopakovateľné chvíle, navzájom sa potešiť, stmeľovať spoločenstvo má hlboký význam pre ďalší rozvoj obce. Za úspešný deň patrí vrelé poďakovanie organizátorom a tým, ktorí osobne prispeli a pričinili sa o to, že všetko dopadlo výborne.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo




























__________________________________________________
Deň obce je pevnou súčasťou života obce Rakovnica i jej občanov. Aj tohto roku bol jedinečný. Pekná pozvánka na úradnej tabuli, zvukové pozvanie obecným rozhlasom, nápaditá jesenná výzdoba Domu kultúry a k tomu aj pekné počasie napovedali, že ľudí, občanov čaká príjemný zážitok.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-