ECAV Mgr. Peter Székely. Súčasťou osláv bola exkluzívna výstava všetkých Rakovnických obecných novín od prvého čísla až po tohtoročné.
Úvodná pieseň o dedinôčke i prednes básne navodili dobrú atmosféru. Moderovanie Mgr. Katky Birkovej dodalo programu dynamiku, živosť. Slávnostný príhovor starostu obce Ľubomíra Leštáka motivoval do ďalšej činnosti. Bol podnetom k spolupatričnosti a hrdosti na rozkvitajúcu sa obec. V oficiálnej časti bola udelená Cena starostu obce šéfredaktorovi Rakovnických obecných novín Dr. Mgr. Jozefovi Sabovi, CSc. pri príležitosti 15. výročia vydávania RON. Cenu osobne odovzdal starosta obce.
Šéfredaktor poďakoval za ocenenie. Zdôraznil, že cena patrí celému kolektívu tvorcov, lebo je to spoločné dielo. Poďakoval bývalému starostovi Viliamovi Koltášovi, vtedajším poslancom OZ, ktorí v roku 2000 schválili vydávanie novín, ako aj prvému technickému redaktorovi Ing. Ondrejovi Lorkovi. Stručne povedal o tom, kto a ako sa podieľa na tvorbe novín. Zvlášť poďakoval všetkým prispievateľom. Ocenil občanov, ich snahu o skrášlenie a zveľaďovanie obce, pomoc a podporu pri vydávaní novín. Prejavil osobnú hrdosť na príslušnosť k obci a ochotu pokračovať v započatom diele a aj takto šíriť dobré meno obce.
Po oficialitách nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpila folklórna skupina Stromíš z Vlachova a folklórna skupina z Gočova. Vystúpenia boli pestré, spojené s hudbou, piesňami, tancom. Občanom blízke piesne, tance, hudba i kroje pripomenuli vzájomnú spolupatričnosť.
Po ukončení kultúrneho programu moderátorka pozvala všetkých do parku, kde sa podávali tradičné gemerské jedlá. Gemerské guľky pripravil náš stacionár, pirohy uvarili ženičky z Gočova, rekenský guláš ukuchtil majster kuchár M. Hlaváč. O dobrú náladu sa postaral DJ Matty.
Medzistupňom sobotňajších osláv bola tombola. Do tomboly, ktorá je u nás obľúbená, prispelo viac ako 20 darcov. Pekných a hodnotných cien bolo neúrekom. Každá získaná cena potešila a stupňovala dobrú náladu.
Druhý deň, v nedeľu, sa konala v dopoludňajších hodinách Svätá omša v kostole svätej Márie Magdalény. I keď doobeda počasie nebolo ideálne, lebo pršalo, aj tak sa na bohoslužbe zhromaždilo viac ako 40 ľudí.
V popoludňajších hodinách bol zorganizovaný futbalový turnaj, memoriál J. Hlaváča a J. Kožára. O občerstvenie a guláš bolo postarané. Futbalisti i fanúšikovia si prišli na svoje.
Pár slov venujeme aj počasiu. To, k tomu čo bolo, patrilo. Počas oboch dní bolo zvláštne. Prvý deň celý čas bolo pekne, slnečno a teplo. Druhý deň doobeda pršalo a po skončení bohoslužby sa vyjasnilo. V priebehu turnaja slnečno a horúco.
Dni obce sa vydarili. Možno mimoriadna účasť občanov bola i vďaka tomu, že to bolo v lete a nie v jeseni. Za úspešné, radostné, veselé a milé dni obce patrí veľké poďakovanie všetkým, ktorí sa na organizovaní podieľali i sponzorom. Vďaka ním všetko klapalo a bolo ako sa hovorí OK.
-sa-
FOTOGALÉRIA Z DNÍ OBCE RAKOVNICA
































Kresťanskou patrónkou Rakovnice je svätá Mária Magdaléna. Na jej počesť sa každoročne v júli koná svätá omša v kostolíku, pomenovanom po nej, pod Tureckou na púťovom mieste katolíckych veriacich. Miestna časť, v ktorej sa kostolík nachádza je ľudovo nazývaná ako Magdolna alebo Iváďo.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-