ECAV Mgr. Peter Székely. Súčasťou osláv bola exkluzívna výstava všetkých Rakovnických obecných novín od prvého čísla až po tohtoročné.
Úvodná pieseň o dedinôčke i prednes básne navodili dobrú atmosféru. Moderovanie Mgr. Katky Birkovej dodalo programu dynamiku, živosť. Slávnostný príhovor starostu obce Ľubomíra Leštáka motivoval do ďalšej činnosti. Bol podnetom k spolupatričnosti a hrdosti na rozkvitajúcu sa obec. V oficiálnej časti bola udelená Cena starostu obce šéfredaktorovi Rakovnických obecných novín Dr. Mgr. Jozefovi Sabovi, CSc. pri príležitosti 15. výročia vydávania RON. Cenu osobne odovzdal starosta obce.
Šéfredaktor poďakoval za ocenenie. Zdôraznil, že cena patrí celému kolektívu tvorcov, lebo je to spoločné dielo. Poďakoval bývalému starostovi Viliamovi Koltášovi, vtedajším poslancom OZ, ktorí v roku 2000 schválili vydávanie novín, ako aj prvému technickému redaktorovi Ing. Ondrejovi Lorkovi. Stručne povedal o tom, kto a ako sa podieľa na tvorbe novín. Zvlášť poďakoval všetkým prispievateľom. Ocenil občanov, ich snahu o skrášlenie a zveľaďovanie obce, pomoc a podporu pri vydávaní novín. Prejavil osobnú hrdosť na príslušnosť k obci a ochotu pokračovať v započatom diele a aj takto šíriť dobré meno obce.
Po oficialitách nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpila folklórna skupina Stromíš z Vlachova a folklórna skupina z Gočova. Vystúpenia boli pestré, spojené s hudbou, piesňami, tancom. Občanom blízke piesne, tance, hudba i kroje pripomenuli vzájomnú spolupatričnosť.
Po ukončení kultúrneho programu moderátorka pozvala všetkých do parku, kde sa podávali tradičné gemerské jedlá. Gemerské guľky pripravil náš stacionár, pirohy uvarili ženičky z Gočova, rekenský guláš ukuchtil majster kuchár M. Hlaváč. O dobrú náladu sa postaral DJ Matty.
Medzistupňom sobotňajších osláv bola tombola. Do tomboly, ktorá je u nás obľúbená, prispelo viac ako 20 darcov. Pekných a hodnotných cien bolo neúrekom. Každá získaná cena potešila a stupňovala dobrú náladu.
Druhý deň, v nedeľu, sa konala v dopoludňajších hodinách Svätá omša v kostole svätej Márie Magdalény. I keď doobeda počasie nebolo ideálne, lebo pršalo, aj tak sa na bohoslužbe zhromaždilo viac ako 40 ľudí.
V popoludňajších hodinách bol zorganizovaný futbalový turnaj, memoriál J. Hlaváča a J. Kožára. O občerstvenie a guláš bolo postarané. Futbalisti i fanúšikovia si prišli na svoje.
Pár slov venujeme aj počasiu. To, k tomu čo bolo, patrilo. Počas oboch dní bolo zvláštne. Prvý deň celý čas bolo pekne, slnečno a teplo. Druhý deň doobeda pršalo a po skončení bohoslužby sa vyjasnilo. V priebehu turnaja slnečno a horúco.
Dni obce sa vydarili. Možno mimoriadna účasť občanov bola i vďaka tomu, že to bolo v lete a nie v jeseni. Za úspešné, radostné, veselé a milé dni obce patrí veľké poďakovanie všetkým, ktorí sa na organizovaní podieľali i sponzorom. Vďaka ním všetko klapalo a bolo ako sa hovorí OK.
-sa-
FOTOGALÉRIA Z DNÍ OBCE RAKOVNICA
































__________________________________________________
Kresťanskou patrónkou Rakovnice je svätá Mária Magdaléna. Na jej počesť sa každoročne v júli koná svätá omša v kostolíku, pomenovanom po nej, pod Tureckou na púťovom mieste katolíckych veriacich. Miestna časť, v ktorej sa kostolík nachádza je ľudovo nazývaná ako Magdolna alebo Iváďo.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.