Hlasy chceli všetci. Podľa slobodnej voľby voliča ich dostali. Čas na osobný kontakt sa však nenašiel. A ako to už býva, štyri roky už asi ani nebude.
Volebnú atmosféru vám pripomíname priloženými fotografiami.
14.6.2010
Text a foto: Dr. J. Sabo.
Súhrnné výsledky podľa okrskov
| Okrsok | Počet volebných okrskov | Počet voličov zapísaných v zoznamoch voličov | Počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní | Účasť v % | Počet voličov, ktorí zaslali návratnú obálku z cudziny | Počet voličov, ktorí hlasovali osobne* | Počet platných hlasov spolu |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Spolu | 1 | 508 | 274 | 53,93 | 0 | 274 | 270 |
Hlasy pre politické strany a kandidátov
| Za: okrsok 1 obec Rakovnica Počet platných hlasov spolu: 270 |
| Číslo, Politická strana, hnutie alebo koalícia | Počet | Podiel | |
|---|---|---|---|
| 17 | SMER | 116 | 42,96 |
| 15 | SDKÚ - DS | 37 | 13,70 |
| 5 | SaS | 22 | 8,14 |
| 14 | ĽSNS | 20 | 7,40 |
| 10 | SNS | 19 | 7,03 |
| 8 | ĽS - HZDS | 17 | 6,29 |
| 6 | SDĽ | 11 | 4,07 |
| 18 | MOST - HÍD | 9 | 3,33 |
| 4 | Paliho Kapurková | 6 | 2,22 |
| 12 | ZRS | 6 | 2,22 |
| 9 | KSS | 3 | 1,11 |
| 11 | ND | 2 | 0,74 |
| 2 | Únia | 1 | 0,37 |
| 13 | KDH | 1 | 0,37 |
| 1 | EDS | 0 | 0,00 |
| 3 | SRK | 0 | 0,00 |
| 7 | SMK - MKP | 0 | 0,00 |
| 16 | AZEN | 0 | 0,00 |
| Politická strana, hnutie alebo koalícia: SMER Za: okrsok 1 obec Rakovnica |
| Číslo, Meno a priezvisko | Počet | |
|---|---|---|
| 1 | Robert Fico | 83 |
| 3 | Robert Kaliňák | 49 |
| 2 | Pavol Paška | 39 |
| 72 | Ján Babič | 24 |
| 5 | Dušan Čaplovič | 15 |
| 7 | Ján Počiatek | 14 |
| 9 | Richard Raši | 7 |
| 4 | Marek Maďarič | 6 |
| 8 | Ľubomír Jahnátek | 6 |
| 12 | Ľubomír Vážny | 5 |
| 10 | Viera Tomanová | 2 |
| 11 | Jaroslav Baška | 2 |
| 57 | Jana Vaľová | 2 |
| 58 | Marián Kovačócy | 2 |
| 61 | Róbert Madej | 2 |
| 6 | Igor Federič | 1 |
| 17 | Jana Laššáková | 1 |
| 24 | Ján Podmanický | 1 |
| 29 | Dušan Muňko | 1 |
| 33 | Mojmír Mamojka | 1 |
| 36 | Branislav Ondruš | 1 |
| 44 | Ľubomír Petrák | 1 |
| 64 | Lea Grečková | 1 |
| 150 | Anton Martvoň | 1 |
FOTOGALÉRIA
{gallery}kultura/volby{/gallery}
{jcomments on}
































Bola volebná sobota 12. júna 2010. Rakovnica volila. Počasie bolo slnečné, horúce. Voliči spočiatku chodili poriedko. V popoludňajších hodinách sa ich počet zvyšoval. Niektorí si návštevu volebnej miestnosti zopakovali. Zabudli si doma občiansky preukaz. Ten komisia dôsledne vyžadovala od každého.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-