-od-
Jablká naše
Tento rok bol v Rakovnici rekordne bohatý na úrodu jabĺk. Majitelia ovocných stromov ich zbierali, ponúkali tým čo jablká nemali. Ušlo sa aj cezpoľným, rodinám, známym, blízkym i vzdialeným. Dobre sa stalo aj zveri. Už si pochutila a ešte si, najmä lesná zver, pochutí. Poľovníci na nich nezabúdajú ani jeden rok. I napriek veľkej snahe, úsiliu sa všetkým hospodárom, gazdom, vlastníkom sadov nepodarilo zozbierať celú úrodu. Jablká ostali na stromoch. Niečo spadlo na zem. Sú k dispozícii vtákom, alebo zvieratám, ktoré si ich pozbierajú, skonzumujú zo zeme.
Nový plot
Súkromie si každý chráni. Je to normálne, prirodzené a mnohokrát i potrebné. K domu patrí oplotenie, ohrada. Pestrosť týchto stavieb je rôznorodá. Záleží veľa od polohy domu, hustoty osídlenia, ale najviac od zámeru a vkusu majiteľa nehnuteľností.Pred nedávnom sme písali a doložili fotografiami o zvláštnom sympatickom oplotení v Rakovnici. Teraz vám ponúkame pohľad na novovzniknutú ohradu, ktorá sa nám páči. Je vzdušná, vkusná. Dobre zapadá do prostredia. Za ohradou sa nachádza veľká predzáhradka s altánom.
Trnky
Vždy sa tešíme na rakovnickú jeseň. Je spojená s pestrými farbami, dozrievajúcimi plodmi. Pri potulke sme narazili na skupinu kríkov. Po obhliadke nás milo prekvapili farebné listy černíc. Cvak a fotoaparát ich krásu uložil na pamäťovú kartu. Popri černicových výhonkoch rástli trnky. Jejé, jejé, potešilo nás to. Boli krásne. Ich farba lákala. Ponúkali sa „zoberte si nás a ochutnajte“. Odtrhli a ochutnali sme ten starý, ba až prastarý, voľne rastúci plod jesene. Tú chuť i teraz máme na jazyku. Jemným mrazom poštípané, sladučké a na konci doladené s decentnou trpkou chuťou. A čo je hlavné, bohaté na vitamín C. Ani citrón toľko nemá. Dalo sa odolať? No, nedalo!
Nechtík
Nechtík lekársky. Známa liečivá rastlina. Používa sa celá rastlina, alebo iba kvety a z nich okvetné lístky. Pijú sa čaje, vyrábajú tinktúry, masti. Čo lieči? Tak napríklad prečisťuje a upravuje krvný obeh, ničí pleseň, zmierňuje opuchy, pomáha pri žalúdočných a črevných chorobách, chorobách pečene, vhodný je tiež na ťažko hojace sa rany, atď. Predpovedá aj počasie. Ak sa ráno o siedme hodine kvetné úbory zatvárajú, ešte v ten deň príde dážď. Pri návšteve našich známych sme našli v tomto období rozkvitnutý nechtík. Mal púčiky, rozvinuté kvety, semená. Bol ešte plný života, energie. Táto rastlina je tak silná, že právom môžeme veriť jej mimoriadnym liečivým účinkom. Čaj z nechtíka príjemne chutí a jednoducho sa pripravuje. Stačí jedna vrchovatá čajová lyžička byliny na štvrť litra prevarenej vody. Lúhuje sa 3 – 5 min.
Farba jesene
Prešli sme sa po obci Rakovnica. Zaujala nás jedna ulica. Len tak na okraj. Ulice v obci máme, ale nie sú pomenované. Nie sme tak veľká obec, aby tu človek poblúdil, alebo nenašiel toho, koho hľadá. Čo nás na prvý pohľad zaujalo? Bol to taký malý romanticko- jesenný pohľad. Strom zrezaný na ker nachádzajúci sa v prírodnom plote a vedľa neho drevená brána. Zastavili sme sa. Pokochali pohľadom na prírodnú krásu a výtvor človeka. Ostatné zaznamenal fotoaparát.
Starý dom
Obdivujeme architektúru v mestách, ale i v obciach. Každá je poznačená vekom. Najkrajšie, podľa nás sú sakrálne stavby a potom hrady, zámky, kúrie, mestské domy atď. Všetko to nesie jedinečnú pečať doby, v ktorej vznikli. Je to úžasné, keď sa to všetko zachová. Nás oslovil jeden z domov v našej obci Rakovnica. Je to dom tiež poznačený svojou dobou. Klasický, pre obec typický dom s „gankom“. Urobil ho pre nás neznámy majster – stolár. Určite pochádzal z našej dediny. Veď voľakedy temer všetky remeslá boli v obci zastúpené. Budovu dotvára studňa, nachádzajúca sa pred domom. Je to starý drevený zrub ošľahaný slnkom, vetrom, dažďom, snehom, mrazom. Pokochajme sa pohľadom na šikovnosť a um tých, čo žili pred nami.
Šípky
Šípky sú plody ruže šípovej, voľne rastúcej. To na úvod. Voľakedy sa zbierali, vykupovali a spracovávali na džemy, čaje. Často sa vyvážali do zahraničia a bol o ne veľký záujem. Pochádzali z čistej horskej prírody. Nie je to nostalgia za niečím, čo už nie je. Šípky rastú bez toho, čo sa s nimi urobí alebo neurobí. Škoda snáď môže byť len v tom, že mnoho ľudí by si i dnes mohlo privyrobiť zberom lesných plodov, vrátane šípok. V súčasnosti si starší ľudia pre vlastnú potrebu nazbierajú a usušia plody na čaj. Obsahujú veľa prírodného vitamínu C. V Rakovnici sme si vybrali ker obsypaný týmito užitočnými plodmi. Rástol spolu s iným krom. Urobili sme zopár záberov, ktoré vám ponúkame. Prečo? Lebo plody šípok sú ozaj krásne.
Húsky
Gá, gá, gága gá. Hovorí vám to niečo? Možno áno a možno nie. Tak akosi gágajú husi. Náš sused v Rakovnici ich chová niekoľko. Pri návšteve u neho sme ho požiadali o možnosť nafotografovať si teraz len dvojčlenný kŕdeľ. Medzi nami, aj oni majú radi husacinu, preto sa ich kŕdeľ zmenšil. Husi nás privítali riadnym gagotom. Najmä gunár. Ten sa postavil do pózy strážcu dvora. Aj zasyčal na nás ako had. Bránil svoje teritórium. Hospodár Pavel mal pre nich urobené romantické exkluzívne jazierko, v ktorom sa radi kúpali, čistili, plávali. Pri fotografovaní nám to aj predviedli. Husi pán domu choval kvôli svojmu vnukovi, aby poznal živé domáce zvieratá. Mal aj zopár kúr – kohútov. Vidieť niečo v televízii, zoologickej záhrade, alebo doma na vlastné oči, to je veľký rozdiel. Pre rastúceho chlapca jedinečným nezabudnuteľným zážitkom. Veď čo neurobí šťastný dedko pre milovaného vnuka. Všetko. A tak by to malo byť všade. Okrem husí nás zaujal upravený exteriér. Netreba veľa opisovať. Fotografie to vyjadria stručne, jasno, zrozumiteľne, názorne.
Text a fotografie Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}
































Sneh prišiel koncom novembra aj na horný Gemer trochu prekvapivo, aj keď mnohí z nás si na neho robili zálusk. Nemusím písať, že sa to týkalo najmä našej najmladšej generácie. Biela perina akoby bola prikryla i niekoľko doteraz neuverejnených príspevkov aj od nášho prispievateľa pána Dr. Jozefa Saba z Rakovnice. Rozhodol som sa uverejniť ich pod jedným titulkom, ale s viacerými medzitiulkami. Našiel si zaujímavé témy, preto by bolo na škodu si ich nevšimnúť. A nakoniec sa blíži
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-