som si zvolila preto, že mám rada seniorov, rada s nimi pracujem. Počas študijného odboru som sa zúčastňovala rôznych dobrovoľníckych činností, charitatívnych akcií. Som vždy plná energie a rada vyžarujem do svojho okolia pozitívny prístup k životu.
Nebojím sa nových úloh, prekážok, ani očakávaní a mám rada výzvy. Rada pomáham iným ľuďom, ktorí to potrebujú a som šťastná pri pohľade na to, že v mojej práci sa odráža to, čo som sa naučila. Aj malý úspech je pre mňa úspechom. Snažím sa žiť vedome a nepodľahnúť únave každodenného života. Stále sa mením spolu s neustále sa meniacim životom, som prirodzená a úprimná.
Funkciu sociálnej pracovníčky v dennom stacionári v Rakovnici som prevzala po Bc. Zuzane Benedikovej. Nadviazala som na jej doterajšiu úspešnú prácu so seniormi, na osvedčené metódy práce a vniesla som nové oživujúce, motivujúce prvky. Popri každodennej práci v zariadení je mojím prvoradým cieľom robiť pobyt seniorov v stacionári zaujímavý, prínosný, relaxačný a hlavne prospešný. Hlavným cieľom mojej pôsobnosti v dennom stacionári bude viesť každodenné aktivity pre seniorov a snažiť sa, aby ich životy boli plné radosti a ich voľnočasové aktivity prospešne vyplnené.
Môj prvý kontakt s klientmi sa konal dňa 7. januára 2016 (štvrtok) pod názvom „Novoročné posedenie“, ktoré bolo zamerané na spoznávanie sa so zúčastnenými seniormi. Dôležitosť kladiem na komunikáciu medzi seniormi a mnou. Mnohokrát práve komunikácia je to, čo mnohým ľuďom chýba. Ako je už zvykom, na Nový rok sa prednáša príhovor, kde sa praje všetko dobré. Aj ja, ako sociálna pracovníčka v dennom stacionári, som zaželala všetkým zúčastneným seniorom veľa zdravia, šťastia, lásky, harmónie a pohody v rodinách, veľa úspechov v nasledujúcom roku a veľa úspešných stretnutí. Po príhovore nasledovala prezentácia na tému „Novoročné tradície a zvyklosti“. Pripravená prezentácia mala veľký úspech. Všetci zúčastnení seniori si radi pospomínali na mládežnícke časy a takisto si navzájom porovnávali aké zvyklosti sa uskutočňovali vtedy a teraz.
Po prezentácii si seniori pochutnali na výbornom obede a koláči, ktoré si veľmi pochvaľovali. Po obede sa podávala káva a seniori ešte viedli rôzne diskusie, cítili sa veľmi dobre. Každý klient denného stacionára odchádzal s úsmevom na tvári a s dobrým pocitom na srdci. Potešujúce pre mňa je to, že každý klient si veľmi pochvaľoval novoročné posedenie, o čom svedčí aj fotografická dokumentácia a vyjadrenia zúčastnených seniorov. Pozitívne vyjadrenia ma napĺňajú pozitívnou energiou.
Za úspešnú doterajšiu činnosť chcem poďakovať Obecnému úradu v Rakovnici a takisto aj starostovi obce a pani Zuzke Hencelovej. Ich ústretovosť, pomoc v každej oblasti a hlavne spolupráca nám pomáha spĺňať stanovené ciele – dosahovať spokojnosť klientov, dodržiavať chod denného stacionára a vyčarovať úsmev na spokojných tvárach klientov.
Mgr. Viktória Hegedűsová
Fotografie: Dr. Jozef Sabo

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-