som si zvolila preto, že mám rada seniorov, rada s nimi pracujem. Počas študijného odboru som sa zúčastňovala rôznych dobrovoľníckych činností, charitatívnych akcií. Som vždy plná energie a rada vyžarujem do svojho okolia pozitívny prístup k životu.
Nebojím sa nových úloh, prekážok, ani očakávaní a mám rada výzvy. Rada pomáham iným ľuďom, ktorí to potrebujú a som šťastná pri pohľade na to, že v mojej práci sa odráža to, čo som sa naučila. Aj malý úspech je pre mňa úspechom. Snažím sa žiť vedome a nepodľahnúť únave každodenného života. Stále sa mením spolu s neustále sa meniacim životom, som prirodzená a úprimná.
Funkciu sociálnej pracovníčky v dennom stacionári v Rakovnici som prevzala po Bc. Zuzane Benedikovej. Nadviazala som na jej doterajšiu úspešnú prácu so seniormi, na osvedčené metódy práce a vniesla som nové oživujúce, motivujúce prvky. Popri každodennej práci v zariadení je mojím prvoradým cieľom robiť pobyt seniorov v stacionári zaujímavý, prínosný, relaxačný a hlavne prospešný. Hlavným cieľom mojej pôsobnosti v dennom stacionári bude viesť každodenné aktivity pre seniorov a snažiť sa, aby ich životy boli plné radosti a ich voľnočasové aktivity prospešne vyplnené.
Môj prvý kontakt s klientmi sa konal dňa 7. januára 2016 (štvrtok) pod názvom „Novoročné posedenie“, ktoré bolo zamerané na spoznávanie sa so zúčastnenými seniormi. Dôležitosť kladiem na komunikáciu medzi seniormi a mnou. Mnohokrát práve komunikácia je to, čo mnohým ľuďom chýba. Ako je už zvykom, na Nový rok sa prednáša príhovor, kde sa praje všetko dobré. Aj ja, ako sociálna pracovníčka v dennom stacionári, som zaželala všetkým zúčastneným seniorom veľa zdravia, šťastia, lásky, harmónie a pohody v rodinách, veľa úspechov v nasledujúcom roku a veľa úspešných stretnutí. Po príhovore nasledovala prezentácia na tému „Novoročné tradície a zvyklosti“. Pripravená prezentácia mala veľký úspech. Všetci zúčastnení seniori si radi pospomínali na mládežnícke časy a takisto si navzájom porovnávali aké zvyklosti sa uskutočňovali vtedy a teraz.
Po prezentácii si seniori pochutnali na výbornom obede a koláči, ktoré si veľmi pochvaľovali. Po obede sa podávala káva a seniori ešte viedli rôzne diskusie, cítili sa veľmi dobre. Každý klient denného stacionára odchádzal s úsmevom na tvári a s dobrým pocitom na srdci. Potešujúce pre mňa je to, že každý klient si veľmi pochvaľoval novoročné posedenie, o čom svedčí aj fotografická dokumentácia a vyjadrenia zúčastnených seniorov. Pozitívne vyjadrenia ma napĺňajú pozitívnou energiou.
Za úspešnú doterajšiu činnosť chcem poďakovať Obecnému úradu v Rakovnici a takisto aj starostovi obce a pani Zuzke Hencelovej. Ich ústretovosť, pomoc v každej oblasti a hlavne spolupráca nám pomáha spĺňať stanovené ciele – dosahovať spokojnosť klientov, dodržiavať chod denného stacionára a vyčarovať úsmev na spokojných tvárach klientov.
Mgr. Viktória Hegedűsová
Fotografie: Dr. Jozef Sabo
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.