Ako dodáva, je presvedčený, že spolu s aktívnymi občanmi, poslancami a pracovníkmi mesta dokážu ešte viac. „Verím v spoluprácu, ktorá prináša lepší život pre ľudí. Či je to v kraji, alebo v meste. Preto stojí za mnou tím šikovných kandidátov do mestského zastupiteľstva, na ktorých sa budem môcť spoľahnúť,“ zdôrazňuje súčasný primátor, podľa ktorého nám celoštátna politika ukazuje, čo sa stane, keď sa k moci dostanú amatéri. „Namiesto plnenia veľkolepých sľubov prinášajú iba chaos a nefungujúce experimenty. Toto v Revúcej nepotrebujeme. Ponúkam skúsenosť, riešenia a reálne výsledky.“
Čo Revúcu čaká v nasledujúcich štyroch rokoch?
Július Buchta a jeho tím pripravujú desiatky projektov, napríklad cez Plán obnovy či Plán pre spravodlivú transformáciu. „Mojou prioritou je vybudovanie vnútrobloku, ktorý je naplánovaný na obdobie septembra – októbra 2022. Ide o projekt, kde v Sídlisku stred III sa bude vysádzať zeleň, osadia sa fitness prvky, na ploche súčasného trávnika vznikne malý kopec na sánkovanie,“ konkretizuje primátor.
Medzi jeho plánmi je však i modernizácia futbalového ihriska a vybudovanie zavlažovania trávnatej plochy, alebo rekonštrukcia budovy mestského úradu prostredníctvom Plánu obnovy. „Plánujem vybudovať cyklotrasu, cyklochodník, či cyklodrezinu. Spoločne by tak vzniklo niekoľko desiatok kilometrov novej cyklocesty. Tento rok začneme stavať aj najväčšie detské ihrisko v Revúcej, na ktoré sme z eurofondov získali 760 000 eur. V oblasti životného prostredia sme vybavili na projekt zberného dvora 620 000 eur,“ dodáva Buchta s tým, že zámer bude podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Samozrejme pokračuje v úsilí o zachovanie a modernizovanie nemocnice v Revúcej ako aj Okresného súdu a vytváranie podmienok pre vznik nových pracovných miest hlavne v oblasti cestovného ruchu.
Medzi jeho ďalšie zámery patrí vybudovanie kruhovej križovatky medzi Slovenskou sporiteľnou a Mestskou tržnicou, výstavba denného stacionára, či modernizácia učební a dielní pre žiakov škôl.
Žiadanou novinkou bude tobogan na mestskom kúpalisku, ktorý všetkým deťom spríjemní letné dni. Cez BBSK sa tento rok začne aj s premenou Prvého literárneho gymnázia na krásny projekt pod názvom Litterra v sume 2,8 milióna eur. Kompletný zoznam priorít volebného programu Júliusa Buchtu nájdete v samostatnej prílohe e-mailu, prípadne na webovej stránke juliusbuchta.sk
Čo sa podarilo počas posledného volebného obdobia?
Samospráva pod vedením Júliusa Buchtu pre Revúcu získala v tomto volebnom období 2,8 milióna eur z mimorozpočtových zdrojov. Za ne okrem iného zrekonštruovala hlavnú cestnú tepnu cez Revúcu. Do ďalších chodníkov a ciest investovala 1,3 milióna eur. Medzi ostatné úspešné projekty patrí modernizácia základnej umeleckej školy s celkovou investíciou 617 000 eur či regulácia rieky Zdychavka za 660 000 eur, vďaka čomu sa už tak často nevybrežuje. Aj na kúpalisku je už krajšie po rekonštrukcii malého bazéna a výstavbe multifunkčného ihriska za 270 000 eur.
V tomto roku mesto realizuje výstavbu nových parkovacích miest v sume 240 000 eur, chodníky za vyše 100 000 eur, opravuje sa fasáda múzea. Rozbehli sa práce na multifunkčnej športovej hale, ako aj na opláštení umelej ľadovej plochy spolu za štyri milióny eur.
„Pripravili sme skvelú koncepciu Hlavného mesta kultúry a vo finále sme uspeli proti oveľa väčším mestám ako Banská Bystrica či Hlohovec. Vďaka tomu bude Revúca žiť mnohými zaujímavými akciami,“ uzatvára primátor Július Buchta.
Ing. Lucia Goliášová
V prípade záujmu môžete Júliusa Buchtu kontaktovať telefonicky či e-mailom, prípadne navštíviť jeho
webovú stránku:
tel.: 0905 114 683
e-mail:
web: juliusbuchta.sk

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-