Ako dodáva, je presvedčený, že spolu s aktívnymi občanmi, poslancami a pracovníkmi mesta dokážu ešte viac. „Verím v spoluprácu, ktorá prináša lepší život pre ľudí. Či je to v kraji, alebo v meste. Preto stojí za mnou tím šikovných kandidátov do mestského zastupiteľstva, na ktorých sa budem môcť spoľahnúť,“ zdôrazňuje súčasný primátor, podľa ktorého nám celoštátna politika ukazuje, čo sa stane, keď sa k moci dostanú amatéri. „Namiesto plnenia veľkolepých sľubov prinášajú iba chaos a nefungujúce experimenty. Toto v Revúcej nepotrebujeme. Ponúkam skúsenosť, riešenia a reálne výsledky.“
Čo Revúcu čaká v nasledujúcich štyroch rokoch?
Július Buchta a jeho tím pripravujú desiatky projektov, napríklad cez Plán obnovy či Plán pre spravodlivú transformáciu. „Mojou prioritou je vybudovanie vnútrobloku, ktorý je naplánovaný na obdobie septembra – októbra 2022. Ide o projekt, kde v Sídlisku stred III sa bude vysádzať zeleň, osadia sa fitness prvky, na ploche súčasného trávnika vznikne malý kopec na sánkovanie,“ konkretizuje primátor.
Medzi jeho plánmi je však i modernizácia futbalového ihriska a vybudovanie zavlažovania trávnatej plochy, alebo rekonštrukcia budovy mestského úradu prostredníctvom Plánu obnovy. „Plánujem vybudovať cyklotrasu, cyklochodník, či cyklodrezinu. Spoločne by tak vzniklo niekoľko desiatok kilometrov novej cyklocesty. Tento rok začneme stavať aj najväčšie detské ihrisko v Revúcej, na ktoré sme z eurofondov získali 760 000 eur. V oblasti životného prostredia sme vybavili na projekt zberného dvora 620 000 eur,“ dodáva Buchta s tým, že zámer bude podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Samozrejme pokračuje v úsilí o zachovanie a modernizovanie nemocnice v Revúcej ako aj Okresného súdu a vytváranie podmienok pre vznik nových pracovných miest hlavne v oblasti cestovného ruchu.
Medzi jeho ďalšie zámery patrí vybudovanie kruhovej križovatky medzi Slovenskou sporiteľnou a Mestskou tržnicou, výstavba denného stacionára, či modernizácia učební a dielní pre žiakov škôl.
Žiadanou novinkou bude tobogan na mestskom kúpalisku, ktorý všetkým deťom spríjemní letné dni. Cez BBSK sa tento rok začne aj s premenou Prvého literárneho gymnázia na krásny projekt pod názvom Litterra v sume 2,8 milióna eur. Kompletný zoznam priorít volebného programu Júliusa Buchtu nájdete v samostatnej prílohe e-mailu, prípadne na webovej stránke juliusbuchta.sk
Čo sa podarilo počas posledného volebného obdobia?
Samospráva pod vedením Júliusa Buchtu pre Revúcu získala v tomto volebnom období 2,8 milióna eur z mimorozpočtových zdrojov. Za ne okrem iného zrekonštruovala hlavnú cestnú tepnu cez Revúcu. Do ďalších chodníkov a ciest investovala 1,3 milióna eur. Medzi ostatné úspešné projekty patrí modernizácia základnej umeleckej školy s celkovou investíciou 617 000 eur či regulácia rieky Zdychavka za 660 000 eur, vďaka čomu sa už tak často nevybrežuje. Aj na kúpalisku je už krajšie po rekonštrukcii malého bazéna a výstavbe multifunkčného ihriska za 270 000 eur.
V tomto roku mesto realizuje výstavbu nových parkovacích miest v sume 240 000 eur, chodníky za vyše 100 000 eur, opravuje sa fasáda múzea. Rozbehli sa práce na multifunkčnej športovej hale, ako aj na opláštení umelej ľadovej plochy spolu za štyri milióny eur.
„Pripravili sme skvelú koncepciu Hlavného mesta kultúry a vo finále sme uspeli proti oveľa väčším mestám ako Banská Bystrica či Hlohovec. Vďaka tomu bude Revúca žiť mnohými zaujímavými akciami,“ uzatvára primátor Július Buchta.
Ing. Lucia Goliášová
V prípade záujmu môžete Júliusa Buchtu kontaktovať telefonicky či e-mailom, prípadne navštíviť jeho
webovú stránku:
tel.: 0905 114 683
e-mail:
web: juliusbuchta.sk
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.