„Povznesme sa nad zemskú márnosť a nechajme všetko tu stáť v starej koľaji, aby sme vyzdvihnúc sa do výšin nebeských uzreli nový život a nový svet. Každodenne tu pozorujeme iba podvod, klam, neprávosť, zlobu a stonásobne prestupovanie desiatich božích prikázaní. Čože nás teda má k takémuto nepriaznivému životu pútať? Vzdiaľme sa od našej matky Zeme a viďme nášho najbližšieho, neustále kolotajúceho tovariša Zeme, či by sme sa tu lepšie necítili, pokojný a blahodarnejší život viesť nemohli, slovom, náš krátky čas života v nevinnej tichosti a bratskej svornosti nedokončili?“
Tri nové literárne skulptúry transformoval z knižiek do železa zručný Revúčan Braňo Sviežený a doplnil tak doterajší literárny depozitár mesta, ktorý sa začal napĺňať kovovými artefaktmi už pred rokom. Prvé tri takéto objekty vytvorila umelecká kováčka Andrea Ďurčová z Hajnáčky v podobe turčianskeho Olejkára na brehu Zdychavky, teleskopu za MsÚ a stromu šťastia v Parku Múzea PSG.
Nové tri rozprávkové sochy mali včera aj krstných otcov – Ondreja Luntera z BBSK, nášho primátora Júliusa Buchtu a riaditeľa OOCR Gemer Jaroslava Hrica. Dlhý život bez hrdze im želali rozprávkové sudičky a na večnú statickú cestu ich vypravili desiatky Revúčanov za veselých gemerských pesničiek v podaní FS Lykovec s ľudovou hudbou.
Nech sa im teda v Revúcej dobre stojí...!
J. Genčanský
MsKS v Revúcej
Fotografie: Peter Poboček
| R O Z P R Á V K O V É M I E S T A V M E S T E R E V Ú C A |
Revúca 21.7.2022 – V meste Revúca slávnostne predstavili “rozprávkovo-kúzelné miesta”, ktoré potešia domácich, ako aj návštevníkov mesta. Ich cieľom je cez rozprávkové postavy slávnych revúckych rozprávkarov a fantasy majstrov Samuela a Gustáva Reussovcov a Pavla Dobšinského pripomenúť literárnu slávu tohto mesta. Mesto vidí v tejto téme príležitosť pre rozvoj kultúry aj cestovného ruchu.
K trom umeleckým inštaláciám od majsterky „čierneho remesla“ Andrey Ďurčovej z Hajnáčky pribudli v Revúcej ďalšie tri sochy z dielne miestneho kováča Branislava Svieženého. Tie dnes slávnostne odhalil primátor mesta Július Buchta spoločne s podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrejom Lunterom a riaditeľom oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER. Práve cez členský príspevok Rozvojovej agentúry BBSK v OOCR GEMER bol tento projekt finančne podporený sumou 6 000 eur.
Rozprávková prehliadka jednotlivých miest obohatená „živými“ postavami v dobových kostýmoch sa začala pri soche Laktibradu pred budovou Mestského hostinca. Táto postava je z rovnomennej rozprávky, ktorá je ako mnoho ďalších „uložená“ v knihe Prostonárodné povesti slovenské
„Tieto umelecké diela nielenže skrášlia centrum mesta Revúca, ale zároveň prinesú do mesta atraktívny prvok, ktorý pritiahne aj návštevníkov. Sme radi, že takéto krásne sochy vznikli vďaka šikovným rukám regionálnych kováčov,“ uviedol Jaroslav Hric z OOCR GEMER.
Primátor mesta Revúca Július Buchta poukázal na význam realizácie zámeru pre mesto, ako aj na dôležitosť zachovávať literárne tradície Reussa a Dobšinského. „V každom meste je vždy zaujímavé, keď ľudia môžu prísť a môžu sa napríklad odfotiť so zaujímavými sochami a myslím si, že tieto naše sochy, ktoré tu máme vystavené budú veľkým lákadlom pre turistov aj preto, že reprezentujú Revúcu ako mesto rozprávok, kde naši dejatelia pôsobili a zbierali a upravovali tie rozprávky, či už to bol Dobšinský, alebo Reussovci. Zo širšieho kontextu, z pohľadu Mesta kultúry 2022, to považujem za osobitý prínos a zvýraznenie Revúcej, kde sa nám možno rozprávkovo žije. Prajem si, aby sochy robili radosť aj našim najmenším, aby sa našli v tých rozprávkach a aby nezabúdali na to, že rozprávky nie sú len pekné, ale aj poučné.“
Druhou sochou je Popolvár s hlavou draka. Túto postavu mnohí poznajú tiež zo slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského. Treťou sochou je Krutohlav s balónom. Ten sa objavuje v slávnom diele Gustáva Reussa Hviezdoveda. Toto sci-fi dielo vzniklo v roku 1856, čo je 7 rokov pred debutom Julesa Verna. Hviezdoveda je popularizačno-vedeckým spisom, v ktorom postava Krutohlava odlieta balónom z Muráňa na Mesiac. Reussova Hviezdoveda je hodnotným dielom nielen preto, že zachytáva vtedajšie poznatky z astronómie, geografie a fyziky, ale najmä je svedectvom jedinečnej práce s fantáziou v kombinácii s ľudovými povesťami a rozprávkami, ktoré Gustáv Reuss s bratom a otcom zbierali na území Gemera. Hviezdoveda je prvým dielom na Slovensku v oblasti vedeckej fantastiky.
Rozprávkové sochy v Revúcej prinášajú domácim obyvateľom a návštevníkom ďalšiu možnosť ako stráviť v meste viac času, ako sa preniesť do sveta fantázie a ako „prepnúť na Revúcu“. Podľa slov Jaroslava Hrica z OOCR Gemer: „Časom pribudnú organizované turistické vychádzky mestom so sprievodcami a mestská hra spojená s týmito sochami, alebo skôr fantazijnými postavami“.
Sochy od autora Branislava Svieženého dopĺňajú umelecké diela Olejkár, hviezdny ďalekohľad a strom od Andrey Ďurčovej. „Tieto krásne umelecké diela nie sú len dôkazom toho, akú krásu dokážu tvorivé ľudské ruky vyrobiť. Sú dôkazom aj toho, akú krásu dokáže vytvoriť ľudská myseľ. Som veľmi rád, že v Revúcej si uvedomujú, aké hodnoty im tu minulosť zanechala a sú pripravení na tejto minulosti rozvíjať súčasnosť. A veľmi sa teším z toho, že môžeme podporiť projekty, ktoré dávajú zmysel a šancu pre rozvoj ako kultúry, tak cestovného ruchu,“ uviedol podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Viktor Brádňanský


































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-