Počas bojov padli dvaja sovietski vojaci, traja rumunskí vojaci a Karol Mikuš, rodák z Revúcej. Pietneho aktu pri pamätníku na Námestí slobody sa zúčastnili primátor mesta Revúca Ing. Július Buchta, spolu s prednostkou Mestského úradu Ing. Luciou Bušovou, MBA, riaditeľka MsKS v Revúcej Ing. Karin Kilíková, riaditeľ ÚPSVR Mgr. Rastislav Haviar, prednostka Okresného úradu v Revúcej Mgr. Zuzana Nosálová, Mgr. Lukáš Pellegríny (HLAS – sociálna demokracia, krajský predseda), predseda ZO SZPB generála Viesta JUDr. Ján Kochan, zástupcovia Jednoty dôchodcov Slovenska, OZZP Revúca, ako aj predstavitelia Policajného zboru v Revúcej – mjr. PaedDr. Roman Oravec a pplk. Mgr. Róbert Regenda. Na podujatí nechýbali ani žiaci a študenti škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Revúca. Za prítomnosti čestnej stráže vojenskej posádky z VÚ Rožňava – Raketometného oddielu v zastúpení kapitána Jána Ganaja a štábneho nadrotmajstra Mikuláša Jacka boli k pamätníku položené vence a kvety. Primátor mesta Ing. Július Buchta vo svojom prejave stručne priblížil historické udalosti oslobodzovania mesta a ich význam pre ďalší vývoj Revúcej. K dôstojnému pripomenutiu tejto udalosti prispel aj pán Ján Debnár, dlhoročný funkcionár a člen ZO SZPB v Revúcej, ktorý predniesol vlastnú báseň venovanú oslobodeniu. Spomienkovú slávnosť už tradične moderoval pán Juraj Genčanský. Slávnostný pietny akt bol ukončený zaznením štátnej hymny Slovenskej republiky.
Text a foto Hilda Puterová, tajomníčka ZO SZPB gen. Viesta Revúca

Gemerská Poloma – Obyvatelia Gemerskej Polomy si 23. január 1945 pripomínajú ako deň oslobodenia obce. Tak tomu bolo aj pri 81. výročí tohto významného medzníka, kedy vojská 40. Červenej armády a 4. rumunskej armády oslobodili obec. Na slávnosti kladenia vencov k pamätníku pred Obecným úradom sa zúčastnili
nielen predstavitelia obce, ale aj široká verejnosť. Oslobodenie obce prinieslo aj obete na strane rumunskej armády. V záznamoch rím.-kat. farského úradu vo Veľkej Polome nájdeme zoznam mien padlých vojakov. Na území Veľkej Polomy padlo celkovo 14 príslušníkov rumunskej armády. Pochovaní boli v záhrade pri rím.-kat. kostole. V Malej Polome bol na cintoríne pochovaný jeden padlý rumunský vojak. V povojnovom období, v decembri 1951 boli telá padlých vojakov exhumované a prevezené na Centrálny vojenský cintorín rumunskej armády vo Zvolene, kde boli pochovaní. Súčasťou pietneho podujatia bolo slávnostné otvorenie pamätnej izby venovanej havárii lietadla na Flóse 16.10.1944. Históriu oslobodzovania regiónu i obce priblížil Adrian Gallo.
Zdroj: gemerskapoloma.sk
Rožňava – Mesto Rožňava, Oblastný výbor SZPB, Základná organizácia partizána Tótha SZPB a vojenské útvary v meste Rožňava uskutočnili pietny akt kladenia vencov pri príležitosti 81. výročia oslobodenia mesta Rožňava. Pietny akt sa uskutočnil dňa 23. januára 2026 o 11.00 hod. na Námestí baníkov v Rožňave.
Zdroj: roznava.sk

Betliar – Dňa 23.1.2026 sa pred obecným úradom konal pietny akt kladenia venca k pamätnej tabuli oslobodenia a miestne oslavy 81. výročia oslobodenia obce rumunskou armádou. Po príhovoroch sa v zasadačke stretli členovia a sympatizanti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Zdroj: betliar.sk
Rakovnica – 23. januára 2026 sme si pripomenuli jeden z najvýznamnejších dní v histórii našej obce – deň, kedy utíchli zbrane a na naše ulice sa po dlhých rokoch útrap vrátila sloboda. Dátum 23.1.1945 zostane navždy zapísaný v kronike našej obce i v našich srdciach. Je to deň, ktorý ukončil obdobie strachu, neistoty a neslobody. Dnes tu stojíme s hlbokou úctou k tým, ktorí za našu slobodu zaplatili cenu najvyššiu. Sloboda, ktorú dnes považujeme za samozrejmosť, nebola darom. Bola vykúpená krvou a nesmiernym utrpením. Našou povinnosťou je nezabúdať. Nezabúdať na hrdinstvo osloboditeľov, ale aj na hrôzy vojny, aby sme už nikdy nedopustili ich opakovanie. Česť pamiatke všetkým padlým hrdinom! Nech je ich obeta pre nás trvalým mementom mieru.
Zdroj: facebook/obecrakovnica

Štítnik – Obec Štítnik si dňa 23.1.2026 pripomenula pietnym aktom, položením venca na budovu Radnice, 81. výročie oslobodenia obce spod nadvlády fašistov počas II. svetovej vojny.
Zdroj: facebook/stitnik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-