Vstupenky: sekretariát MsKS (058/28 515 71) alebo msksrevuca.sk či ticketportal.sk
19. marca 2026 | 18.00 | Mamut Revúca
VEDOMOSTNÝ KVÍZ
Jarné pokračovanie mestskej vedomostnej ligy v tom, komu to páli lepšie a viac...! V spolupráci s Mamut Revúca a Gymnáziom Martina Kukučína.
20. – 22. marca 2026 | Art Park Revúca
VEĽKONOČNÝ JARMOK REMESIEL a jarnej tvorivosti
Remeselný jarmok, tvorivé dielne, maľovanie vajíčok, veľkonočné pátranie, vynášanie Moreny aj množstvo zábavy pre deti...
Viac: https://www.facebook.com/events/911953828263902
21. marca 2026 | 13.00 – 16.00 | Art Park Revúca
ZÁŽITKOVÉ MAĽOVANIE so Štefanom Galvánkom
Cyklus zážitkových maľovaní „Cesta moderny“, organizovaných GemArt, putuje k nám do Revúcej. Posledné z troch maľovaní cyklu uskutočníme v Art Parku pred MsKS, v prípade nepriaznivého počasia v interiéri MsKS. Tento workshop povedie kanadský akademický maliar a umelec aristokratického pôvodu, narodený na Slovensku, Štefan Zamarovský Galvánek.
V spolupráci s GemArt – Gemerský umelecký inštitút.
Viac o umelcovi: https://www.academia.edu/142942734/STEFAN_GALVANEK_Akademicky_maliar_a_sochar_Zivot_a_dielo
Viac o podujatí: https://www.facebook.com/events/25249183901430367
S VÝHĽADOM AŽ DO LETA...
* * * * * * * * * * * * * * * *
12. apríla 2026 | 16.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
PACI PAC – PESNIČKOVÁ SHOW PRE DETI
Spievajte, tancujte a smejte sa spolu s celou rodinou!
Vstupenky na https://www.ticketportal.sk/event/PACI-PAC-Pesnickova-show-pre-deti
16. apríla 2026 | 18.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
2:22 PRÍBEH DUCHOV
Pozývame vás do divadla na napínavý aj zábavný thriller, kde prežijete jednu vzrušujúcu, priam elektrizujúcu noc... Mladý manželský pár, Jenny a Sam, sa so svojou malou dcérkou nasťahovali do nového bytu starého domu, ktorý postupne rekonštruujú. Brilantne vtipná divadelná udalosť sezóny, zaručene sa budete báť aj smiať. Účinkujú: Soňa Norisová, Dominika Žiaranová, Marcel Ochránek, Přemysl Boublík.
Vstupenky: sekretariát MsKS (058/28 515 71) alebo msksrevuca.sk
8. mája 2026 | 17.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
ŠLÁGER PARÁDA
Galakoncert „S láskou ku Dňu matiek“ plný hviezdnych hostí: Marcela Laiferová, Martin Jakubec, Duo Rytmus a zabávač zo Senzi TV Stanislav Vitáloš.
Vstupné 15 €, vstupenky: sekretariát MsKS (058/28 515 71) alebo ticketportal.sk
Viac: https://www.facebook.com/events/26138178789147543
31. mája 2026 | 19.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO – PAVILÓN B
RND premiérovo uviedlo psychofrašku Stanislava Štepku Pavilón B v marci 2025 v réžii Ondreja Spišáka, s pôvodnou hudbou Jána Melkoviča, so živou hudobnou skupinou na scéne, v choreografii Ladislava Cmoreja a so súčasným súborom RND. Účinkujú: Stanislav Štepka, Maruška Nedomová, Veronika Horváthová/Eva Moresová, Tereza Hanáková/Anna Dysko, Andrea Martvoňová/Viktória Spišáková, Michaela Szocsová, Mojmír Caban, Samuel Spišák/Peter Ondrejička, Adam Jančina/Michal Spielmann, Ladislav Hubáček, Vladimír Svítek/Matej Volf, Matúš Uhliarik/Martin Šenc/Miloš Biháry. Dĺžka predstavenia: 160 minút
Vstupenky: msksrevuca.sk
3. júna 2026 | 19.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
CHLAST
Pozývame vás na divadelnú hru, kde sa štyria učitelia a kamaráti v zrelom veku ľahostajne potácajú životom. Oslava štyridsiatky to však odpáli naplno a rozprúdi špirálu tragikomických situácií. Predstaví sa štvorica excelentných hercov: Marián Miezga, Ady Hajdu, Róbert Jakab a Braňo Deák. Réžia: Eduard Kudláč.
Vstupenky: https://tootoot.fm/sk/events/6900a0d15d2d3a61daf0e668
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.