Žiaci nižších ročníkov súťažili v rôznych disciplínach spolu so svojími rodičmi, vyrábali darčeky v tvorivých dielňach, veľký úspech malo aj penové pečiatkovanie, kde si z penových pečiatok vytvárali rôzne príbehy. Desiatky detí odchádzalo vďaka dvom šikovným výtvarníčkam z akcie pekne upravených – pod ich šikovnými rukami sa ich tváričky zmenili na mačičky, myšky, psíkov, ba mali sme aj Spidermana. Mnohým z nich sa podarilo vďaka Dinoburze a Šmolkoburze skompletizovať svoje zbierky nálepiek a domina. Veľa detí sa tešilo aj koníkom a možnosti povoziť sa na nich.
Starší žiaci spolu s rodičmi súťažili v Pevnosti Boyard, kde plnili náročné úlohy a postupne tak získavali kľúč rozlúšteniu hádanky. V tvrdej medzitriednej konkurencii nakoniec zvíťazilo družstvo V. A a odmenou bola veľká torta, ktorú si všetci žiaci triedy aj s rodičmi svorne rozdelili.
Mamičky uvítali možnosť skrášliť sa, stánky kozmetických firiem Oriflame a Mary Kay boli stále plné a veru, mnohé mamičky mohli ísť z Európskeho dňa rodičov a škôl rovno do televízneho štúdia.
Všetci účastníci mali možnosť občerstviť sa v bufete, kde k čaju, káve a malinovke za symbolickú cenu každý dostal aj koláčik zdarma.
Veľkému úspechu sa tešil vynikajúci guláš a tiež skvelé zemiakové placky, ktoré sme nestíhali dopekať :)
O dvanástej sa všetci zhromaždili pred moderátorským stanovišťom, kde sa postupne od poslednej losovalo 50 tombolových cien. Keďže cien bolo naozaj neúrekom, losovanie trvalo viac ako polhodinu. Niektorým sa pošťastilo a boli vylosovaní aj viackrát.
Záver akcie patril už tradičnej Šarkaniáde, kde si žiaci spolu s rodičmi a učiteľmi púšťali šarkanov. Niektorí si priniesli šarkanov z obchodu, bolo však aj veľa takých, ktorým nad hlavali lietali ich vlastné výtvory.
Veríme, že všetkým zúčastneným sa v sobotu páčilo a prídu opäť o rok.
Chceme sa poďakovať všetkým sponzorom, bez ktorých by sa nám nepodarilo zabezpečiť túto milú akciu na takej úrovni, ako sme si predstavovali. Svojími peňažnými a vecnými darmi pomohli splniť naše predstavy o Európskom dni rodičov a škôl, za čo im patrí veľká vďaka.
Sponzormi našej akcie boli: Rada rodičov pri ZŠ I.B.Zocha, SMZ Jelšava, Mestské Lesy Revúca, STROJKOV - p. Vladimír Beňo, MUDr. Jarmila Kapustová - pratický lekár pre deti a dorast, Upratovanie Grendel, Expres Servis - Dušan Holý, Elektro Ján Lopušek, PharmDr. Viera Špaldová, Aktiva - Vladimír Jankovič, Záložňa Ľubomír Piljan, Kadernícky salón Lenka, Kaderníctvo Lydka a Zdenka, DM Victory p. Bőhmerová, Oriflame - Monika Polubňáková a Zuzana Bokorová, Kontur Print - Mgr. Peter Kontúr, Lekáreň Lianela - PharmDr. Valéria Zobanová, Predajňa Billa Revúca - p. Molnárová, Kníhkupectvo Knihart - p. Kršková, internetový obchod so zdravou výživou www.bionatura.sk, Petshop Uško Revúca, Pizzéria Bátori Revúca, Papiernictvo Compact - p. Ivana Bodnárová, Majster A-D TEAM - Renáta Kuchtová, Obuv Kellich Revúca - Ľudovít Kellich, Stolárstvo a výroba nábytku Lubeník - p. Krága, Bižutéria a drogéria - p. Ferdinandyová, Prvá stavebná sporiteľna, pobočka Revúca, Pekáreň Belák Miroslav, Protovik - p. Edita Vodžáková, SINTRA Poprad, Adam a Eva, Chovprodukt Sylvia, pani Jozefína Kaššaiová.
Mgr. Andrea Tokárová

































Družná a priateľská atmosféra plná stretnutí, detských i dospelých usmiatych tvárí – tak by sa jednou vetou dal zhodnotiť Európsky deň rodičov a škôl, ktorý 19.10.2013 prebiehal v priestoroch ZŠ I.B.Zocha v Revúcej.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-