Bolo to v rokoch, kedy sme v Revúcej na hornom konci Kúpeľnej ulice, v okolí starej horárne, v Doline a na Viničke (Viniške) prežívali detstvo a školské roky. V čase, keď Revúcke kúpele s okolím mali iný vzhľad, keď tam na majálesoch znela cigánska hudba, keď v kolkárni bolo počuť hlas padajúcich kolkov a dunenie gúľ v bubni. Keď Kúpeľná ulica bola plná gaštanov, líp a lavičiek, Dolina a Vinička zas plná záhrad a rôznych ovocných stromov. Sadili ich revúcki ovocinári a horár mesta i na okraj cesty, na zemi nikoho, aby bolo pre každého, i pre potomkov. A aj bolo, Vinička bola celá úrodná a starostlivo obrobená. Tam sa na zeleninárstve urodilo všetko, čo k zdravému životu bolo treba. Rodila sa zelenina každého druhu a každým rokom vo veľkom množstve, na veľkej neohradenej ploche, väčšinou pod holým nebom. Pekná a bohatá to bola úroda, pretože zem tam obrábali Bulhari. Niekedy ich bolo viac, inokedy menej, na jar prišli, na jeseň odišli, ale nie všetci. Niektorí sa v Revúcej i natrvalo usadili. Na poli pracovali ľudia z Revúcej, Muránskej Dlhej Lúky a my, školáci, cez prázdniny. Úroda sa predávala priamo na „iničke“, v meste na „placu“, vozmi sa prevážala na Horehronie. Chýr o Bulharoch a ich úrode šiel ďaleko. Veľmi osožný bol Dolinský potok od Kúpeľov, ktorý títo majstrovsky využívali. Nikdy nič nevyschlo, vždy všetko dozrelo. Bulhari to vedeli, že čo kedy, kde zasadiť, zasiať, kedy čo cloniť, prikryť, odkryť, aby ani slnko, ani mráz ničomu neublížil.
Rád na týchto ľudí a na ich robotu spomínam. Odborníci to boli, zemi rozumeli, krásnu úrodu vykúzlili. Skoro každá rodina v Revúcej mala svoju záhradku a pestovala si zeleninu, napriek tomu zelenina z Viničky bola žiadaná. Tak sme niekedy, my, deti, žili na hornom konci Kúpeľnej ulice v dostatku zdravého ovocia a zeleniny. Toto všetko mi príde dnes na rozum, keď vidím drahé ovocie a zeleninu v obchodoch, dovezené z ďaleka. Keď počúvam, ako „pestovateľská firma“, ktorá nikdy nič nedopestovala, zvoláva ľudí na nákup preloženého tovaru z auta do auta, zaručene čerstvého. My sme to mali niekedy zadarmo. Ale nie zadarmo. Za všetkým bola statočná robota. Tam u nás dozrievalo bohatstvo a pre nás zdravie, zásluhou umu a usilovnosti dobrých a pracovitých ľudí.
23.4.2010
Ľudovít Barančok
{jcomments on}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.