sa Základná škola I. B. Zocha v Revúcej začala orientovať na tvorivo humanistickú koncepciu. Zmenil sa náhľad na prácu učiteľa a postavenie žiaka a aj tým sa Vaša škola odlišovala od iných základných škôl na území mesta. Budete pokračovať v duchu tejto koncepcie, alebo chystáte aj nejaké zmeny vo výchovno - vzdelávacom procese?"
- Škola by mala byť miestom, kde sa dieťa cíti dobre. Kvalitné vzdelanie je možné zabezpečiť len vtedy, keď obsah vzdelávania bude zodpovedať rozvoju osobnosti žiaka, spoločenským požiadavkám, rozvoju vedy a kultúry. Táto premena tradičnej školy na modernú sa začala už pred niekoľkými rokmi práve pod vedením PaedDr. Jozefa Sabola, ktorý už vtedy cítil potrebu meniť zaužívané postupy práce so žiakmi. Víziou školy, ktorú sme si vyšpecifikovali, je: vytvorenie školy ako tvorivej dielne s možnosťou odborného a kreatívneho rastu žiaka a učiteľa. Základným cieľom bola a naďalej ostáva celková kultivácia osobnosti žiaka, poskytnutie dostatočného priestoru na prejavenie potencie, ktorá je v každom človeku. Podľa mňa má škola dať žiakovi základné nevyhnutné poznatky pre život, poskytnúť mu najnovšie informácie, aby ich vedel uplatniť v štúdiu a v praktickom živote. Aby sa žiak v škole mohol učiť, chcel učiť a aby sa vedel učiť, je potrebné vedieť vytvoriť príjemnú atmosféru a ponúkať kvalitné služby. Pre školu je základným problémom utvorenie názoru na to, ako by chcela byť videná. Vychádza sa pri nej z celkovej koncepcie, za akým účelom bola vytvorená a aké sú jej ciele. Pozornosť na seba môžeme pritiahnuť tým, že sme dobrí, ale aj tým, že sme iní. Naša odlišnosť od iných škôl v meste je naša silná stránka. Aj v budúcnosti budeme uprednostňovať výchovu, modelovať osobnosť, ktorá bude schopná prekonávať stresy, záťaže a konflikty dnešného sveta. V hodnotovom rebríčku budú na popredných miestach: múdrosť, dobro, krása. Program školy je postavený tak, aby umožňoval rozvíjať pozitívne ľudské stránky žiaka. Vychádza z toho, že v súčasných, extrémne zložitých sociálnych vzťahoch jedincovi nestačí iba množstvo informácií, poznatkov a vedomostí. Potrebuje vedieť riešiť problémy, vyrovnať sa so záťažovými situáciami, položiť si pred seba ciele, teda potrebuje poznať svoje možnosti a osobné predpoklady.
Zmyslom našej práce by malo byť, aby každý žiak bol úspešný. Optimalizovať svoju prácu tak, aby vedenie každého žiaka bolo zladené s jeho vývojom, s ohľadom na jeho rozumové, povahové a fyzické možnosti v súlade s učebnými osnovami pre ZŠ. Svoju pozornosť chcem sústrediť na osobnostný rozvoj žiaka. Postupne meniť prevahu vzdelávacej funkcie nad výchovnou.
Dominantnými sú a ostanú postoje a hodnoty - k sebe, ľuďom, prírode, zručnosti - práca s informáciami, komunikácia a spolupráca s ľuďmi, tvorivé riešenie problémov, a potom vedomosti - ich vyhľadávanie, objavovanie a tvorenie samotným žiakom. Už sa urobil závažný a zároveň odvážny krok smerom k modernej škole. Tým, že sa na prvé miesto dostali postoje a hodnoty, na druhé miesto zručnosti a potom vedomosti, priblížila sa škola k reálnemu životu, kde najdôležitejšie sú hodnoty a postoje. Ťažiskom vyučovania by mali byť ešte viac aktívne vyučovacie metódy – riešenie problémových úloh, tvorivé hry, dramatizácia, projekty, diskusia, využívanie najnovších informačných technológií.“
(Prevzaté z Revúckych listov č.14/2010 so súhlasom vedenia redakcie)
































Nový školský rok 2010/2011 na Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa už začal pod vedením novej riaditeľky Mgr. Adriany Kvetkovej. Do tejto funkcie bola vymenovaná dňom 1. augusta 2010, a to po rozhodnutí dovtedajšieho riaditeľa PaedDr. Jozefa Sabola odísť do starobného dôchodku a na základe výberového konania na uvoľnené miesto. Menovací dekrét pani Kvetkovej odovzdala primátorka mesta Revúca pani Eva Cireňová. Pri tejto príležitosti oslovili Revúcke listy novú riaditeľku, ktorá bola dosiaľ na tejto škole zástupkyňou riaditeľa, aby im ešte pred začiatkom školského roku odpovedala na jedinú otázku:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-