Zavolať bývalého kolegu Ing. Ľudovíta Barančoka, lesníka – penzistu do Revúcej, je pre mňa vždy príjemné. Ale telefonické spojenie medzi jeho Gemerom a mojím Abovom, ktoré sa udialo nedávno, bolo výnimočné. Lajkovi, ako ho aj ja volám takmer 50 rokov, odvtedy čo sa poznáme, som mu chcel na diaľku vyše 130 km predniesť vinš k osemdesiatinám. V jeho hlase bolo zreteľne cítiť dojatie i radosť, že ešte aj po dvadsiatich rokoch od odchodu na dôchodok si naň jeho spolupracovníci spomenú. S gratuláciou k jubileu som teda nebol jediný.úloh prevažovalo zdravé pracovné vypätie, ktoré ma aj v mojej lesníckej robote motivovalo potom ešte dlhé roky. Niekoľkostootisíckubíková kalamita sa nakoniec spracovala načas, drevná hmota nevyšla nazmar a podkôrny hmyz vyšiel naprázdno. Všetko sa zvládlo bez kibicovania ochrancov prírody. O tých sme vtedy ešte ani nechyrovali!
Možno, že práve počas hektických kalamitných rokov 1964 – 1965 si gemerský rodák Ing. Ľudovít Barančok uvedomil, že jeho lesnícke srdce patrí Hnileckej doline, nachádzajúcej sa na južnom Spiši, v okrese Gelnica. Drsnému, no ľúbeznému kraju. Jeho lesom, jeho ľuďom. Kolegom – lesníkom, lesným robotníkom a robotníčkam. Aj tak bolo! Zdržal sa tam dlho – tridsať rokov! Z južného Spiša odchádzal z najvyššej riadiacej funkcie - ako riaditeľ Lesného závodu Margecany.
Až dôchodcovský vek prebudil v ňom túžbu po domove a srdce pocítilo potrebu vrátiť sa na rodný Gemer, do Revúcej, kde žije aj jeho mladší brat, tiež lesný inžinier a kde bol lesníkom aj ich otec.
Medzi neduhmi, ktoré sa v osemdesiatke už občas pritrafia, Lajko Barančok najviac pociťuje slabnúci zrak. Čo si nedokáže prečítať aj z týchto riadkov, rozlúšti, ako ho poznám a ako sa mi aj sám priznal, srdcom, spomienkami. Nezvyknú v nich chýbať ani najkrajšie miesta jeho plodnej lesníckej kariéry v Hnileckej doline: mohutný lesný hrebeň Hekerová nad Smolníkom, pyšný a vysoký Zlatý stôl nad Starou Vodou, nádherná dlhá dolina Bystrý potok, či hora Špiciberg nad Gelnicou...A všade ľudia! Nadmieru skromní, ale aj nadmieru pracovití. Nezabudnuteľní...
Ladislav Malák
Fotografie: autor + rodina Sakáčovcov z Gelnice
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.