richtár, mešťanosta, rodoľub, mecén, cirkevný činiteľ, zakladajúci člen Matice slovenskej. Narodil sa pred 190 rokmi - 8.2.1822 v Kameňanoch. Do Revúcej prišiel v roku 1841, kde si zriadil obchod. Ihneď sa zapojil do národnobuditeľskej činnosti a stal sa knihovníkom prvej slovenskej knižnice v meste.
Revúckym richtárom bol v rokoch:1850 - 1852, od 28. januára 1862 do 8. mája 1862 (vzdal sa) a mešťanostom v rokoch 1869 - 1870. Štyri desiatky rokov bol senátorom mesta. V meste založil ústav pre siroty. Bol činovníkom v evanjelickej cirkvi - v Revúcej sa stal presbyterom a v Chyžnom zborovým dozorcom. Matej Nandrássy bol roduverným Slovákom. Hoci jeho presvedčenie mu v tom období bolo skôr na prekážku, zachoval si ho až do smrti. Jeho životným cieľom bolo vytvorenie slovenskej strednej školy v Revúcej. Už v roku 1849 spolu so Samuelom (Samom) Tomášikom išli do Viedne na panovnícky dvor, aby ako predstavitelia Muránskej doliny, okrem iného, žiadali aj pomoc pri zriaďovaní slovenských škôl. V roku 1852 podporoval návrh na zriadenie slovenskej reálky v Revúcej. V júni 1861 sa spolu s Karolom Pavlom Štefančokom zúčastnil memorandového národného zhromaždenia v Martine, za čo ho nazvali zradcom vlasti a pozbavili funkcie senátora. V roku 1862 sa stal členom prípravného výboru pre založenie slávneho revúckeho gymnázia, ktorému spolu s manželkou venovali 200 zlatých ako základinu.
Počas celej existencie, v rokoch 1862 - 1874, bol jeho miestnym dozorcom (inšpektorom) a neustále ho podporoval finančne a materiálne. Organizoval zbierky na jeho udržiavanie, riešil problémy s otvorením ďalšej slovenskej školy Učiteľského semeniska (ústavu), ako i so zabezpečovaním chodu školskej jedálne.
Intenzívne pomáhal pri výstavbe novej budovy gymnázia, stavanej zo zbierok v rokoch 1871 - 1874. Veľa úsilia vynakladal na odrážanie útokov proti gymnáziu, jeho študentom a profesorom, ktorým vypomáhal aj po násilnom zatvorení školy, keď ostali bez práce. O jeho zásluhách Július Botto napísal: „Nandrássy bol v gymnáziu všetko, vykonávajúcou pravicou a exekutívou a nebyť domu Nandrássyovského, tak myslím, že by sa aj gymnázium revúcke sotva života dožilo". Zomrel 30. 5. 1889. Jeho osobnosť v Revúcej pripomína pamätná tabuľa na Nandrássyho dome (sídlo Slovenskej sporiteľne) na Námestí slobody a hrob s náhrobkom v mestskom cintoríne.
Dušan Dubovský
Prečítajte si aj toto:
Jana Perásková: Slávne gymnázium na gazdovskom dvore
{jcomments on}
štvrtok, 12 apríl 2012 12:25
Pripomíname si tých, ktorí stáli pri zrode Prvého slovenského gymnázia v Revúcej - Matej Nandrássy Doporučený
Napísal(a) Dušan Dubovský
V nasledujúcich týždňoch postupne uverejním na stránke Maj Gemer (aj za spolupráce Revúckych listov) niektoré osobnosti Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Takto si nielen pripomenieme významného výročie zrodu gymnázia, ale i tých, ktorí sa vyznamnou mierou pričinili o jeho zrod i existenciu. Dnes začíname Matejom Nandrássym, po ktorom je pomenovaná aj jedna z revúckych ulíc.
V tomto roku, kedy si pripomíname 150. výročie založenia Slovenského evanjelického a.v. gymnázia - Prvého slovenského gymnázia, s úctou si spomíname na tých, ktorí stali pri jeho zrode. K nim patril aj Matej Nandrássy, kupec, obchodník, ľudovýchovný pracovník,
Zverejnené v
Revúca
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.