V tomto roku, kedy si pripomíname 150. výročie založenia Slovenského evanjelického a.v. gymnázia – Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, s úctou si spomíname aj na gymnaziálnych študentov, ktorí v auguste majú svoje životné výročia.Ján Obrcian, učiteľ, rodoľub, narodil sa pred 160 rokmi – 15.8.1852 v Partizánskej Ľupči. Na gymnáziu študoval v školských rokoch 1854/1865 – 1868/1869. Zomrel 14.2.1889 vo Vyšnej Boci.
Titus Barbierik, pedagóg, narodil sa pred 160 rokmi – 18.8.1852 vo Vyšnej Boci. Na gymnáziu študoval v školských rokoch 1864/1865 – 1871/1872, kde maturoval. Počas štúdií v Revúcej účinkoval v rôznych programoch a na Besedách. Zomrel okolo roku 1930.
Karol Harman, učiteľ, notár, osvetový pracovník, cirkevný činiteľ v evanjelickom a.v. zbore, zomrel pred 75 rokmi – 18.8.1937 v Slovenskej Ľupči. Na gymnáziu študoval v školských rokoch 1868/1869 – 1870/1871. Narodil sa 22.1.1850 v Liptovskej Kokave.
Alexander Karol Medvecký, brat Terézie Vansovej, notár, verejný a cirkevný činiteľ v evanjelickom a.v. zbore, narodil sa pred 160 rokmi – 19.8.1852 vo Zvolenskej Slatine. Na gymnáziu študoval v školských rokoch 1868/1869 – 1869/1870, kde maturoval. Počas štúdia v Revúcej bol divadelne činný. Zomrel 26.12.1926 v Rimavskej Sobote.
Miloslav Bohuslav Bazovský, učiteľ, básnik, publicista, zomrel pred 130 rokmi – 20.8.1882v Sučanoch, kde sa narodil 7.2.1853. Na gymnáziu študoval v školských rokoch 1863/1864 – 1866/1867.
Martin Kostolný /Kostelný/, notár, učiteľ, učil Milana Rastislava Štefánika, zomrel pred 85 rokmi v Brezovej pod Bradlom, kde sa narodil 4.10.1850. Na gymnáziu študoval v školských rokoch 1868/1869 – 1869/1870. Zároveň patril medzi prvých poslucháčov novozriadeného Učiteľského semeniska /ústavu/, v ktorom ukončil dva ročníky. Začas bol učiteľom aj Lubeníku.
D. Dubovský
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.