Mohutný spev hymnickej piesne ,,Kto za pravdu horí“ sa ozýval v nedeľné ráno, nie však z chrámu, ale spred budovy Prvého slovenského literárneho gymnázia. Čo bolo dôvodom? Pred začiatkom Služieb Božích sa Revúčania spoločne poklonili a položili kvety k pamätnej tabuli Gustáva Fráka pred budovou Prvého slovenského literárneho gymnázia.výnimočným človekom, ktorý zanechal trvalú a hlbokú stopu v našom meste, v cirkvi, v srdciach všetkých veriacich. Bol krásnym človekom. Jeho zovňajšok a usmiate oči vyjadrovali to, čo nosil v srdci – lásku, zmierenie, pokoj, vyrovnanosť, nekonfliktnosť a výnimočnú skromnosť. Jeho múdre slová a výroky boli ,,ako ostne“, ktoré prenikajú do nášho často ľahostajného svedomia ,,a ako vbité klince sú jeho zozbierané výpovede“, ktoré zostávajú v našich srdciach, aj keď sa všetko ostatné rozpadne … (Kaz.12:11).
Kyticu vďaky za službu v cirkevnom zbore prevzala za Gustáva Fráka jeho neter JUDr. Lýdia Ďurošová. O to, aby jeho život nezostal zabudnutý, sa pričinil historik a jeho ,,žiak“ pán Dušan Dubovský, ktorý bol aj jeho dlhoročným osobným priateľom a napísal o ňom monografiu "Rozpomienky na Gustáva Fráka“. Preto pánovi Dušanovi Dubovskému ako druhému patrilo poďakovanie Gemerského seniorátu ECAV na Slovensku a nášho cirkevného zboru vo forme „Ďakovného listu“, za historickú, publicistickú a tvorivú činnosť v oblasti šírenia regionálnych dejín evanjelickej cirkvi a. v. a za napísanú monografiu. Táto chvíľa bola pre nás o to vzácnejšia, že sme mohli pána Dušana Dubovského pozdraviť aj pri príležitosti jeho životného jubilea 70 rokov. Ďakovný list mu odovzdalo predsedníctvo CZ ECAV Revúca v zastúpení námestnej farárky a zborovej poddozorkyne Jarmily Kilíkovej. Zároveň bola táto vzácna monografia uvedená do života modlitbou a požehnaním br. konseniorom GES ECAV na Slovensku Dušanom Hrivnákom. Požehnanie zo Služieb Božích umocnili piesne Spevokolu ,,Nádej“ a báseň v podaní Mgr. Valérie Levickej.
Slávnostnému zhromaždeniu sa prihovorila sestra farárka z Reformovanej cirkvi Ing. Mgr. Piroska Zsámbok a vyjadrila potešenie, že sa mohla zúčastniť našej slávnosti. Pani primátorka mesta MVDr. Eva Cireňová poďakovala s. farárke za spoluprácu a prípravu slávnosti. Veriaci sa rozišli zaspievaním hymny ,,Hrad prepevný“ a program pokračoval v Zborovom dome prehliadkou seniorálneho archívu a vzájomnými rozhovormi.
Cirkevný zbor ECAV Revúca ďakuje všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k dôstojnej príprave slávnosti modlitbami, milodarmi a občerstvením.
Osobitne ďakujeme pani primátorke mesta Revúca a poslankyni BBSK MVDr. Eve Cireňovej za podporu a príkladnú spoluprácu pri organizovaní Slávnotných Služieb Božích.
Najväčšia vďaka patrí predovšetkým Pánu Bohu za vzácnych bratov – nositeľov viery v činnej láske a v konkrétnej službe v našej cirkvi.
Mgr. Ing. Danica Hudecová,
námestná farárka
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.