–kk-
Príhovor na stretnutí predsedníčkou OO JDS v Revúcej pani Zuzanou Homoliakovou:
Srdečne Vás vítam v Revúcej v mene okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku i v mene svojom na dnešnom stretnutí troch generácií pri pesničkách. Rok 2012 vyhlásila EK za rok aktívneho starnutia, tolerancie a spolupráce medzi generáciami. Zajtra bude práve rok, kedy sme sa stretli už po 8-krát na takomto podujatí a ktorým naplňujeme poslanie výzvy EK.
Tri generácie – tri rôzne vekové kategórie - vnuci, naše deti a seniori
- tri rôzne názory na život,
- tri rôzne životné skúsenosti, ale všetky tri späté životom, ani jedna nemôže existovať bez tej druhej.
Seniori sú najstaršia generácia, ktorá sa snaží odovzdávať múdrosť, kultúru, tradície a lásku Vám - mladšej generácií.
My seniori si uvedomujeme silu úcty, lásky a priateľstva. Človek sa musí vedieť tešiť zo šťastia toho druhého, vyjadriť úctu k životu, ľuďom a dokázať, že je naozaj človekom. Že to tak je, dokazuje i dnešné stretnutie a Vaša prítomnosť na tomto trojgeneračnom stretnutí.
Stretávame sa a utužujeme priateľstva, lebo priateľ je oporou, ktorú nám poskytne v ťažkých chvíľach a znásobí radosť v šťastí - priateľ je v každej chvíli pri nás.
Dnešné stretnutie troch generácií je umocnené blížiacimi sa Vianocami. V nedeľu zapálime prvú adventnú sviečku, je to začiatok najkrajších sviatkov roka. Sviatkov radosti, pohody, obdarovania a pokoja v rodine. Vy všetci svojim programom a prítomnosťou na dnešnom stretnutí prispievate k sviatočnej pohode - nech v každom z nás sa usídli šťastie pohoda a pokoj v duši.
Prajem všetkým príjemný zážitok.
Poďakovanie sponzorom: Chcem sa v mene všetkých členov JDS poďakovať sponzorom, ktorí činnosť okresnej organizácie podporovali finančne alebo materiálne počas celého roka, a nielen dnešnú akciu.
Čaro VIANOC má tisíc podôb, rozžiarené očká detí, líčko vnúčat, bozk, objatie najbližších - to všetko sú Vianoce.
Tichá noc svätá noc nech rozcíti naše srdcia, naplní šťastím, veď nastal čas radosti a pokoja, preto zaspievajme si spoločne.
FOTOGALÉRIA Z PODUJATIA:
![]() |
| Tri generácie v Revúcej 2012 |
{jcomments on}
































V stredu popoludní 28.11.2012 divadelná sála MsDK v Revúcej hostila seniorov a pozvaných hostí, ktorí sa zúčastnili v poradí už siedmeho Stretnutia troch generácií pri pesničkách. V úvode prítomných pozdravili primátorka mesta a poslankyňa BBSK Eva Cireňová, poslanec BBSK Ján Šeševička, predsedníčka OO JDS Slovenska Zuzana Homoliaková a predseda krajskej organizácie JDS František Šušlík. Ako napovedá samotný názov podujatia predstavili sa nám v ňom tri generácie spevákov 
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.