Všetci sme boli plní očakávania a kládli si otázky, aké to bude v Štrasburgu. Skutočnosť predčila všetky naše očakávania. Pani Lujza Lysinová, asistentka europoslanca Ing. V. Maňku už na príchod autobusu čakala a odviedla nás do hotela IBIS, kde sme boli ubytovaní.
Po oddychu sme si pozreli katedrálu Notre Dame de Strasbourg, ktorá je postavená z červeného pieskovca a je jednou z najvyšších vo Francúzsku (142 m), múzeum stredovekého umenia a obchodíky plné suvenírov.
Na druhý deň sme obdivovali historické budovy na „Petite France“, ktoré patrí k najzachovalejším častiam starého mesta. Po obede sme v programe mali návštevu EUROPARLAMENTU. V Europarlamente nás privítal pán Martin Bukna, sprevádzal nás po priestoroch, oboznámil s jeho organizáciou a činnosťou. Mali sme možnosť sledovať z tribúny pre návštevníkov aj zasadnutie v parlamente.
Besedu s europoslancom V. Maňkom moderoval P. Herman. Beseda prebiehala v priateľskom ovzduší. Na záver zástupcovia členov zájazdu poďakovali V. Maňkovi za možnosť navštíviť Štrasburg. Spoločná fotografia bude pamiatkou a spomienkou na tento zájazd.
V stredu sme sa všetci tešili na vyhliadkovú plavbu loďou. Obdivovali sme malebné mestské štvrte Štrasburgu obmývané riekou Ill. Nápaditá kvetinová výzdoba mostov a fasád domov nás veľmi zaujala. Veľkoleposť a zaujímavá architektúra historických budov, katedrál a Rohanovského paláca nás očarili.
Veľký dojem na nás urobil i moderný komplex budov EUROPARLAMENTU. Po skončení vyhliadkovej plavby nakúpili sme v meste spomienkové darčeky a urobili posledné fotografie.
Plní dojmov sme v neskorých popoludňajších hodinách nastúpili do autobusu smerujúceho na Slovensko.
Seniori z KO JDS Banskobystrického kraja ďakujú europoslancovi Ing. V. Maňkovi za možnosť vidieť miesta, ktoré nie sú dostupné každému návštevníkovi Strasburgu.
Za seniorov KO JDS BBSK
Zuzana Homoliaková, Revúca
Fotografie: Dušan Ivan
FOTOREPORTÁŽ
![]() |
| Zájazd seniorov do Strasburgu |
{jcomments on}
































Zvolen, 9. september 2012. Do autobusa označeného Eurobus - V. Maňka – Štrasburg vo večerných hodinách nastupovali cestujúci rôznych vekových skupín. Medzi 47 účastníkmi zájazdu do Štrasburgu v dňoch 9.9. – 13.9.2012, ktorého garantom bol europoslanec Ing. Vladimír Maňka, bolo aj 16 seniorov Krajskej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku Banskobystrického kraja.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.