Pri príležitosti Dní mesta Revúca sa v piatok 19. júna 2015 o 17:00 hodine konalo v divadelnej sále Mestského domu kultúry už tradičné OCEŇOVANIE OSOBNOSTÍ MESTA REVÚCA, pri ktorého príležitosti ľudom, ktorí sa významnou mierou pričinili o rozvoj a šírenie dobrého mena Revúcej, udelili najvýznamnejšie ocenenia mesta. knihy mesta Revúca.
| Pečať Prvého slovenského gymnázia si prevzal KEVIN GERHARD LÁZOK za úspešnú reprezentáciu mesta Revúca v celoslovenských súťažiach v hudobno-dramatickej oblasti. Za vynikajúce študijné výsledky a rôzne mimoškolské aktivity v oblasti dobrovoľníctva získala Pečať Prvého slovenského gymnázia aj JÚLIA ZSÍROSOVÁ. |
| Mesto Revúca udelilo za za celoživotnú prácu s deťmi a mládežou v oblasti folklóru a zachovávania ľudových tradícií a regionálnych zvykov v našom meste Plaketu mesta Revúca Mgr. ONDREJOVI BARANOVI. Plaketa mesta Revúca patrí aj Dobrovoľnému hasičskému zboru REVÚČKA za úspešnú reprezentáciu mesta Revúca v súťažiach dobrovoľných hasičských zborov a za historické víťazstvo v Slovenskom Superpohári 2014. Za kultúrno-spoločenské aktivity v miestnej časti Revúčka v oblasti zachovávania regionálnych folklórnych zvykov a tradícií bola Plaketa mesta udelená aj OZ CENTRUM AKTIVIZÁCIE PAMÄTE A VITALITY REVÚČKA. |
| Cenu primátorky mesta dostali: Kapitán žiackeho nohejbalového družstva, ktoré vlani zvíťazilo v 1. Slovenskej nohejbalovej lige žiakov, JOZEF GAJDOŠ. ANNA HRBÁLOVÁ, ktorá sa po odchode na dôchodok začala venovať práci s ľuďmi v Jednote dôchodcov Slovenska v Základnej organizácii Revúčka, v ktorej je podpredsedníčkou. Mgr. LUCIA PRIBOLOVÁ, ktorá dokázala pri realizácii muzikálových projektov združiť všetky odbory školy a vytvoriť multiodborové predstavenie, ktoré je oceňované širokou verejnosťou pre svoj aktuálny a neformálny prístup ku spracovaniu pálčivých tém dnešnej mládeže. MÁRIA SIKORSKÁ, ktorá svojou zodpovednou a záslužnou prácou odpracovala takmer 36 rokov pre občanov nášho mesta. ADRIÁN ŠTEMPEL, ktorý sa aktívne podieľa na technickom zabezpečovaní prevádzky MFŠ v Revúcej, je aj autorom loga MFK Revúca a počas zápasov pôsobí ako moderátor. MATERSKÉ CENTRUM GOMBÍKOVO, ktoré podporuje vzdelávanie rodičov formou rôznych kurzov a prednášok z oblasti zdravej výživy, psychológie i výchovy a organizuje kultúrne podujatia. |
 Najvyššie mestské ocenenie Zlatý Quirin mesta Revúca udelilo mesto za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie a rozvoj enviromentalistiky v rámci Slovenska, predovšetkým v Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina Ing. VLASTIMILOVI PELIKÁNOVI. Počas svojho aktívneho života získal viacero ocenení a uznaní za prácu v ochrane prírody - v roku 1987 bol titulovaný ako „Vzorný pracovník kultúry“ ministerstvom kultúry SR, v roku 2006 získal „Čestné uznanie Ministra životného prostredia SR“ za mimoriadne výsledky v starostlivosti o životné prostredie a v roku 2012 „Cenu ministra“ od MŽP SR za mimoriadny prínos v starostlivosti o životné prostredie a rozvoj environmentalistiky. |
Počas celého slávnostného oceňovania nás sprevádzal kultúrny program, ktorý si pripravilo tanečné štúdio Happy dance pri MsKS, detský spevácky zbor Slniečka pri ZUŠ a na záver zaspieval spevácky zbor QUIRIN. Program po krátkej prestávke pokračoval koncertom hudobnej legendy Pavla Hammela, po ktorom nasledovala slávnostná recepcia v spoločenskej miestnosti ALFA.
Martina Urbanová, Peter Poboček
[cincopa AEGAerce63ij]
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.