V školskom roku 1855/1856, ktorý sa začal 4. septembra, bol za správcu gymnázia zvolený Samuel Ormis. Do školy nastúpilo nastúpilo 138 študentov. Do prvej triedy 36, do druhej 42, do tretej 17, do štvrtej 19, do piatej
„Drahomilovaní rodičia!
Váš túžobne očakávaný list som dostal dňa 25. sept. Dostanúc ho zaradoval som sa, prečítajúc som sa trocha aj zarmútil, najviac z toho, že je malý Ondrík chorý a vychudlý. Vedel som to dobre, že vás to bude mrzieť, že sme si hospodu premenili, aj mňa to trochu mrzelo, teraz som ale rád, a viem, že by som tam nebol tak spokojný ako som tu. Keď bije 8, len vtedy idem do školy, keď zvonia do alumnei a máme dosť času, lebo nemáme ani toľko do školy ako od susedov k Vám. Pán profesor Krman býva na mestskom dome a má obloky proti nášmu. S gazdinou sme celkom spokojní. Bol nás aj pán prof. Homola navštíviť a tiež sa mu páčila, hádam Ti bude aj Pepich o nej písať. Ten 1 zl. aj fund sapúnu som gazdinej hneď ako som peniaze doniesol zaplatil, no na predošlej hospode si ale zdržali za to, čo sme tam boli za 4 dni; odomňa 23 gr., od Beblavého a od Banšella, ale po 60 gr. za to, že tam aj obedúvali kým nebola alumnea.
Čo sa školy týka, máme roboty dosť, čo sám z nasledujúceho uznáš. Všetkých hodín do týždňa je 34 a síce: v pondelok 8 – 9 Maďarská reč, učí nás p. Ormis a síce skladbu, predkladať z maď. čítanky a maď. práce. 9 – 10 Nem. reč. pod p. Homolom, nem. gramatike z čítanky básne, z ktorých sme už mali 5 a všetky od Goetheho a práce. 10 – 11 Dejepis p. Škultéty, z ktorého máme starý vek, mávame na jednu lekciu 2 – 3 karty a prešli sme už 5 hárkov a to si musíme doma všetko písať. 2 – 3 Lat. reč pod p. Krmanom máme Jul. Ceasara, z ktorého sme už prešli XVIII caputov, Ovidia tristi, a prekladať zo Sipfla. 3 – 4 Matheisis p. Ormis, algebru.
Utorok Náboženstvo p. Krman. 9 – 10 Grécka reč tiež p. Krman, prešli sme I. dcl. 10 – 11 Slovenská reč, p. Škultéty, učíme sa rečniť a robíme práce. 2 – 3 Lučba, p. pr. Holub, prešli sme už 2 hárky. 3 – 4 Dejepis, a od 5 – 6 Spev pod p. Homolom. Streda 8 – 9 Nem. reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 a od 3 – 4 Kreslenie pod p. Šmídom. Štvrtok 8 – 9 Maďarská reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 Merba, p. Ormis. 3 – 4 Latinská reč. Piatok 8 – 9 Nemecká reč. 9 – 10 Náboženstvo. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 Dejepis. 3 – 4 Lučba od 5 – 6 Spev. Sobota 8 – 9 Nemecká reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 1 – 2 Slovenský spolok, o ktorom Ti budem ta ďalej písať, teraz Ti len to, že je Hrozný predseda, pokladník Hrušovský a zápisník Miškócy. Budeme držať Sokola, Vedomosti a Junoša. V spolku nás je 24. Od 2 – 4 Rajsovanie. V nedeľu od 8 – 9 Matheisis. Okrem toho, poneváč nemáme ešte knihy, musíme si všetko odpisovať. Málokedy ideme pred 11 spať, ba sme už boli aj do 3. hodín hore, potom sme si len tak oblečení ľahli spať a spali sme do 6tej. Pán profesor Krman nám je triedny učbár. Ak sa tu nenaučím slovenský pravopis, nuž sa nikde, lebo každý deň zapíšem 1 – 2 hárky slov. Papieru som si vzal z domu
Váš poslušný syn
Cyril
Vo V. Revúci dňa 28. Sept. 1865“
{jcomments on}
































Bol utorok 16. septembra 1862. Mesto Revúca si vtedy neuvedomovalo, že tento deň sa natrvalo stane ozdobou jej dejín. V evanjelickom kostole sa zhromaždili zakladatelia, nadšenci, priaznivci, podporovatelia a organizátori zbierok, ako aj čestní hostia, aby sa stali svedkami nevšednej udalosti – otvorenia prvej slovenskej strednej školy v celej histórii slovenského národa. Prvé slovenské evanjelické gymnáziu v Revúcej si teraz pripomína 150. výročie jeho založenia. K článkom, ktoré sa objavili na našej stránke chceme toto výročie pozdraviť ďalším článkom, ku ktorému nás priviedla kniha revúckeho autora Dušana Dubovského: Z histórie Revúcej a ochotníckeho divadla. Vybrali sme
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.