Lúke, na Hrušove (vo Švedlári), v Tomášovciach (Kameňanoch), v Šemši, ale aj na iných miestach, podľa potrieb lesného hospodárstva. Po ukončení lesníckeho štúdia a nástupe do praxe som sa stretol na Spiši (Lesný závod Stará Voda) s Gejzom a jeho rodinou. Rodina horárovcov Kyselovcov je nám blízka, keď v rodine Lenkovcov v Revúcej si našiel manželku Šándor a aj môj otec Barančok, horár v Revúcej, ktorý sa tak vklinil medzi horárov Kyselovcov. A my deti sme cez prázdniny putovali z horárne do horárne rovnako, ako aj vtedy mladučký Jožko Nemec.
Bratia Kyselovci boli lesu oddaní horári, zodpovední lesní hospodári. V rodinách na nich nezabúdame, i keď už nie sú medzi nami, a s úctou spomíname na nich i na ich matku.
Jozef Nemec
Ľudovít Barančok
{gallery}obsah/revuca/kysel{/gallery}
{jcomments on}
Vzácna fotografia, ktorá pripomenula bratov horárov z rodiny Kyselovcov Doporučený
Napísal(a) J. Nemec, Ľ. Barančok
Náhodné stretnutie s Revúčanom, vnukom jedného z horárov rodiny Kyselovcov spôsobilo spomínanie na roky dávnominulé, kedy aktívne pôsobili v lesnom hospodárstve na Gemeri šiesti bratia - lesníci Kyselovci. Vďaka spomenutému vnukovi si ich môžeme dnes na vzácnej fotografii pripomenúť a sprítomniť najmä potomkom, žijúcim na hornom Gemeri, ale i ďaleko inde. Vzácny a krásny je to pohľad na hrdú, ale skromnú a starostlivú ich matku Máriu Kyselovú v spoločnosti svojich synov - so stojacim od ľava Lajošom, Gejzom, Pištom, Andorom a sediacim Lacom a Šándorom. Najmladším bol Andor, najstarším Šándor. Horárčili na lesných obvodoch v Červenej Skale, v Muránskej Dlhej Lúke, v Mokrej
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa