Dnes 11. novembra 2011 sme sa zišli na cintoríne pri hroboch padlých v 2. svetovej vojne, aby sme na „Medzinárodný Deň padlých veteránov“ venovali pietnu spomienku všetkým obetiam ozbrojených konfliktov dvoch SVETOVÝCH VOJEN a to bez rozdielu či patrili k víťazným, alebo porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, boli rôznych národností, či rás.
Táto pieta sa rýchlo rozšírila do celej EURÓPY, USA a KANADY .V roku 2005 v Českej republike sa mesto ŘÍČANY pripojilo k tejto výzve a aj iné mestá a obce začali organizovať takéto pietne stretnutia. Na Slovensku s k tejto výzve pripojilo mesto TRENČÍN roku 2010. Po prvýkrát predstavitelia mesta, Klub vojenských veteránov a OO SZPB zorganizovali pietnu spomienku a stali sa vyzývateľmi pre našu republiku. 
K výzve na pietnu spomienku „Medzinárodného DŇA PADLÝCH VETERÁNOV“ sa pripojilo i mesto REVÚCA. Dňa 11.11.2011 o 11. hod. na cintoríne pri hroboch padlých vojakov z 2. svetovej vojny sa zišli zástupcovia MÚ Ing. I. Kvetko, členovia OO a ZO JDS, SZPB, SZŤP, žiaci ZŠ Hviezdoslavova a občania mesta, aby si uctili pamiatku padlých. Báseň predniesol J. Debnár taj. SZPB, príhovor D. Ivan, podpredseda OO JDS. K hrobom na znak pietnej spomienky sme položili kytice červených kvetov a zapálili kahance. Položením kvetov a zapálením kahancov sme si uctili pamiatku pri pomníku padlých v 1. svetovej vojny. K výzve na pietnu spomienku MEDZINÁRODNÉHO DŇA PADLÝCH VETERÁNOV sa pripojili mestá a obce okresu, kde pracujú ZO JDS. Zvony kostolov sa svojim hlasom pripojili k „ZVONU MIERU“, ktorého hlas sa nesie do celého sveta.
Symbolom tohto dňa je červený kvet poľného maku z flanderských polí, čo je pripomienkou básne kanadského lekára z 1. svetovej vojny, ktorú napísal po bitke Belgického mestečka YPRÉS (1915), kde zahynuli tisíce vojakov. Báseň sa dostala do Anglicka a tam vznikla tradícia zdobiť hroby padlých hrdinov tejto piety červeným makom.
Druhým takýmto symbolom je hlas 22 tonového „ZVONU MIERU“ z návršia mesta Rovereto, ktorý odliali jeho obyvatelia zo zbraní a nábojníc, ktoré po podpísaní prímeria v neďalekom zámočku, pozbierali obyvatelia na okolitých bojiskách. Piliere, ktoré ho nesú, boli zhotovené z peňažných darov 114 štátov sveta a ich zástavy vejú na počesť padlých. Dnes hlas zvona o 11. hodine a 11. minúte zaznel do celého sveta a hlas našich zvonov sa pripojil.
Tretí symbol pridali štáty EURÓPY. Sú to plamene horiacich sviečok. Zapáľme teda sviečky a kahančeky, aby svietili na pamiatku padlým, ale aj nám živým na cestu k mieru a porozumeniu medzi ľuďmi celého sveta.
Za vašu účasť ďakujú vyzývatelia:
Klub vojenských veteránov
Zväz vojakov Slovenskej republiky
Republiková rada Jednoty dôchodcov na Slovensku
OO SPB Trenčín
FOTOGALÉRIA Z PIETNEJ SPOMIENKY NA REVÚCKOM CINTORÍNE
Foto: Ján Bendo
{gallery}kultura/revuca/dpv{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.