pôsobil od roku 1953. V školskom roku 1953/1954 učil na Jedenásťročnej strednej škole. V roku 1954 určitú dobu bol vedúcim Okresného domu pionierov a mládeže. Od 1. apríla 1957 pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny. Od 1. januára 1960 bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu a v tom istom roku od 1. júla sa stal vedúcim novovytvoreného závodného klubu. V rokoch 1961-1962 bol dočasne uvoľnený pre prácu redaktora okresných novín Zora Gemera, aby publikoval z oblasti bývalého Revúckeho okresu. Od 1. júna 1962 opäť pracoval na pôvodnom mieste. Od 28. februára 1964, po odovzdaní novopostavenej budovy závodného klubu, pracoval v ňom ako vedúci prevádzky. Od júla 1965 tu zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH LTZ až do odchodu do dôchodku, do roku 1993.
Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol pri zrode súťažnej prehliadky v umeleckom prednese poézie a prózy - Kukučínovej Revúcej (1966-1970) a v roku 1968 Detskej divadelnej Revúcej, prvej krajskej detskej divadelnej prehliadky v republike, ktorá v roku 1970 prerástla v prvú celoslovenskú prehliadku. V roku 1972 spoluorganizoval prvú krajskú priehliadku ochotníckych divadelných súborov, súčasnú Zochovu divadelnú Revúcu.
Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku, od 1. mája 1960 až do roku 1988. V šesťdesiatych rokoch bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V rokoch 1965-1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zakladajúcim členom jeho ľudovej hudby, v ktorej do roku 1984 spolu s Jánom Jasenkom bol predníkom, potom jej vedúcim a predníkom. Účinkoval v nej až do roku 1994. V období od decembra 1994 do júla 1999 pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček.
Ondrej Herich bol zberateľom a upravovateľom ľudových piesní z Gemera a Malohontu. Vo svojom živote pozbieral a upravil 1520 piesní z tohto regiónu. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatého Quirina. Bol človekom, ktorý urobil pre svoj rodný kraj viac, ako musel. Česť jeho pamiatke!
{jcomments on}