Keďže škola nemala vlastné priestory, Obvodné notárstvo v Slavošovciach v máji roku 1938 vo svojom prípise Školskému inšpektorátu v Rožňave žiadalo o subvenciu na novostavbu obecnej ľudovej školy, ktorá jej bola, dá sa povedať, dopredu zamietnutá z dôvodu, že podpora sa dávala len chudobným obciam, ktoré neboli v stave vystavať školu z vlastných prostriedkov. „V Slavošovciach však tento predpoklad nejestvuje,“ uviedol školský inšpektor.
Po splnení podmienok Ministerstvo zemědělství v Prahe 11. júla 1938 zriadilo Ľudovú hospodársku školu pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach.
V zápisnici o prehliadke obecnej ľudovej školy v šk. roku 1938/1939 sa píše, že škola bola zriadená v roku 1929. Nemala vlastné priestory, ale prepožičané v bývalom obecnom dome.
Škola mala tri učebne. Jedna miestnosť bola pre fyziku. Škola nemala školskú záhradu. Nevyučovali sa žiadne nepovinné predmety. Školu navštevovalo 130 žiakov. Správcom a riaditeľom školy bol Ladislav Moťovský, učiteľmi Alexander Koska a Margita Niemannová.
V apríli 1939 učiteľka Niemannová žiadala školský inšpektorát, aby na uvoľnené miesta dvoch kolegov, ktorí nastúpili vojenskú službu, neprijali nové učiteľské sily, lebo ich neprítomnosť mala byť len dočasná. Avšak už v roku 1940 žiadala nové učiteľské sily, aby sa mohlo začať s vyučovaním v hospodárskej ľudovej škole. Sama vyučovala striedavo od 8 do 10 hod. svoju III. triedu, II. triedu od 10 do 12 a I. triedu od 13 do 15 hod.
Inšpektor ľudových škôl hospodárskych v Lazoch pod Makytou v októbri 1940 žiadal o vykonanie prípravných prác na začatie vyučovania na hospodárskej škole. Správca školy v Slavošovciach však oznámil, že „Z nedostatku odborných vyučovacích síl sa nemôže začať s vyučovaním na hospodárskej škole v Slavošovciach.“ A tak dva roky po zriadení školy sa s vyučovaním nezačalo.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko archív Rožňava, archívne fondy: Obvodný notársky úrad v Slavošovciach( rok 1937, 1940,) , Školský inšpektorát v Rožňave.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.