jubileu nielen slovami majstra Jána Čajaka „Čo starí pamätajú, mladí zachovajú“. Je tomu naozaj tak v nás všetkých, alebo sa musíme pričiniť už z úcty voči tým, ktorí históriu obce, vrátane histórie najstaršej papierne v Uhorsku uchovali v dobách neľahkých. Bolo tomu tak aj existenciou najstaršieho gazdovského spolku - Veľko-slaboššovskej sedliackej cechy. Takýchto vĺn kultúrnych, ekonomických by bolo hodno pripomenúť ešte viac, veď to boli nositeľky všetkého toho, čo obcou od jej vzniku do prítomnosti prešlo. Bolo v súlade už stáročia platným HISTÓRIA EST MAGISTRA VITAE (Dejiny sú učiteľkou života).
To všetko už od včasného rána nám pripomínal nezvyčajný pohyb v hornej časti Slavošoviec, kde sa zhromažďovali naši občania, medzi ktorými sme mohli vidieť našich rodákov, známych aj neznámych pred slávnostnou tribúnou, kde sa ich ujali organizátori a usporiadatelia. Zatiaľ v druhej časti rozsiahleho areálu športového ihriska znel mimoriadny hluk zo strany inštalovaných stánkov, stanov, ale aj odkrytých priestorov s rozváňajúcou chutnou kapustnicou a chutným gulášom. V časti priestoru sa odohrávala súťaž v pečení zákuskov a koláčov, za značnej pozornosti neustále prichádzajúcich návštevníkov, smerujúcich k inštalovanej výstavke dobových fotografií. Tu hostia poznávali dobu minulú v zaujímavých darčekových balíčkoch s jubilejnou mincou. Výročím a slavošovským Homérom, rodákom Pavlom Emanuelom Dobšinským, ktorého kultúrny stánok v Slavošovciach už navštívili tisíce návštevníkov. Náhle šum vravy sa utíšil, tribúna ožila moderátormi. Na 
prvých miestach sedadiel sa objavili známe osobnosti, ktoré sa zaslúžili svojimi počinmi o rozvoj obce.
Zakrátko k mikrofónu pristúpil dlhoročný starosta obce, Ing. Štefan Bašták, ktorý výstižným príhovorom sprítomnil históriu obce. Moderátorka pristúpila k predstavovaniu občanov, navrhnutých k oceneniu naozaj krásnou plaketou s motívom jubilea obce, na druhej strane plakety je dôstojná podoba Pavla Emanuela Dobšinského. Nasledovala kultúrna vložka členiek ZPOZ obce. V ďalšom ožili pripravené priestory určené deťom a ich zabávačov za zvukov modernej hudby, vyzývajúcej deti a drobcov k využívaniu svojich pohybových vlastností, vhodných k modernému tancu. Holdovali jedlu, zmrzlinám a nanukom. Medzitým bolo vidieť prichádzajúcich hostí a prichádzajúce tanečné a folklórne súbory.
V prvý deň osláv, v piatok 15. júna sa uskutočnilo športovo-súťažné dopoludnie pre deti a popoludní obdobné podujatia pre dospelých.
16. júna o 11,00 bolo slávnostné otvorenie, tak ako je už v predošlom uvedené s ocenením občanov, ktorí sa zaslúžili o všestranný rozvoj obce. Obdržali diplom obce k dnešnému jubilejnému dňu s pamätnou plaketou. Jednému z účastníkov bolo Úniou žien Slovenska, Krajskou organizáciou Košice udelené ocenenie „Kvet úcty“ za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu.
V popoludňajšej časti sa pripravili k vystúpeniu žiaci ZŠ a materskej školy. Bolo pekné sa pozerať na vystupujúcu mlaď. Ich odmenou bol dlhotrvajúci potlesk, najmä zo strany rodičov. V ďalšom programe podľa časového harmonogramu až do večerných hodín vystupovali FS z Heľpy, Mafia Corner - hudobná skupina, Hands Up Crew – práca s loptou, FS z Klenovca, FS Haviar a nakoniec hudobná skupina Traky.
Na ploche športového ihriska sa tvorili rôzne skupinky ľudí, známych a neznámych, ktorí sa tu stretli aj zo vzdialených kútov Slovenska. Neboli to už len otcovia a mamy, ale aj ich synovia a dcéry a vnúčatá. Bolo vidieť vonnú atmosféru. Prichádzajúci návštevníci cestou obdivovali umelecké výtvory rezbára p. Pažitku ml., skrášľujúce okraje cesty z obce na sídlisko. Vkusnú výzdobu so znázornením patróna obce sv. Gála. Nemalú pozornosť vzbudila u prítomných mladá sokoliarka sl. Vladimíra Smädová s cvičeným jastrabom. Pre pozvaných hostí bolo pripravené občerstvenie v priestoroch nákupného strediska. Medzi hosťami nechýbali pozvaní zástupcovia miestnych podnikov, SHP a. s., obdobne zástupca majiteľa firmy Ing. M. Fiľo.
Na záver trocha histórie. Prof. J. Novák v odbornej expertíze uvádza vznik obce rokom 1318. Zemepanské právo v nej uplatňovali Bebekovci, od 17. storočia Andrášiovci. Pôvodný kostol vznikol v roku 1395. Obyvatelia boli Ruthéni. V tejto časti sú zo 14. storočia zachované neodkryté fresky, zakryté ochranným vápenným mliekom. Dobová povesť uvádza: „Po poľovačke a hostine sa sud vína, niekde aj žinčice, skotúľal do doliny, medzi obyvateľov osady „Zaderejš“, tí, čo videli kotúľajúci sa sud v nárečí boška, zvolali: „ej, šla boška“. Odtiaľ postupne stáročiami cez názov Sclausfalva, Naď Slavoš, až k pomenovaniu „Slavošovce“.
Niekoľko slov k erbu obce, zobrazujúceho patróna sv. Gála: podnet na realizovanie a uvedenie do života sa uskutočnilo za starostu Bela Skurku (1994 – 1998). Obec sa týmto zaradila za neskoršieho starostu Ing. Š. Baštáka medzi najstaršie s pôvodnými historickými symbolmi a erb je zaradený v Heraldickom registri Slovenskej republiky. Autori: Bartholomaides, prof. PhDr. J. Novák, PaedDr. Milan Sajenko (kapitoly z histórie obce, autor M.S).
700 rokov uplynulo. Dva dni spomienok a dôstojné oslavy nestačia k tomu, aby sa zhrnulo aspoň to najvýznamnejšie. Zaväzuje nás k dôstojnosti, vážnosti, vedie k tomu aby sme chápali, že prežiť celú túto etapu nebolo umožnené nikomu z nás. Pričiňme sa o to, aby budúce roky smerovali k ďalšiemu blízkemu jubileu, aby sme mohli hodnotiť to, čo bolo pred nami a vážiť si to, čo sme v ňom ako priami účastníci prežili.
Zachovajme a zveľaďujme to, čo sme zdedili. Vážme si trvalé hodnoty ktoré nám zanechali naši predkovia. Majme každý vo svojom vnútri chrám, svoju svätyňu, neznižujme sa k tomu, aby sme ničili hodnoty, ktoré nám zanechali. Zamyslime sa nad minulosťou uprostred prítomnosti.
PaedDr. Milan Sajenko
Foto: Biba Bystrenová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.