do tunela, všetko vkusne upravené nerušiac okolitú prírodu. Vôňa bravčového guláša, pečenej klobásy a guláša z diviny sa miešala s návštevníkmi tohto podujatia, medzi ktorými sme postrehli zastupujúceho primátora Rožňavy p. Burdigu, starostu Slavošoviec p. Baštáka, starostku Čiernej Lehoty pani Potočnú, starostu Rakovnice p. Leštáka, ako aj starostov ostatných obcí...
Pri ochutnávke gulášu nám padli do oka aj členovia Matice slovenskej z Rožňavy, ako aj p. Klobušník – člen dozornej a okresnej rady MS. Takže aj MATICA bola pri tom.
Koncert v tuneli otvorila Nebeská muzika z Terchovej – ale podľa viacerých návštevníkov táto „nová formácia“ nesplnila ich očakávania, nakoľko prezentovali spievané balady. Každý očakával klasickú terchovskú muziku, tak ako ju pozná celé Slovensko, resp. celý svet. O niečo lepšie bolo – hlavne pre mladú generáciu – vystúpenie hudobnej skupiny SEXIT z Rožňavy. Myslím si, že takýto koncert sme ešte nezažili. Známe sú koncerty v prírodných amfiteátroch, v jaskynných priestoroch, ale koncert v tuneli je asi prvým a jedinečným nielen na Slovensku, ale aj na svete.
Nálada aj po koncerte bola výborná, škoda, že organizátori nepočítali s takým množstvom ľudí, pretože sa skoro minula klobása a aj po guláši hneď na začiatku zostali len prázdne kotle... Ale aj tak – na prvýkrát hodnotíme akciu na 1000 bodov. Vďaka všetkým organizátorom za pekné prostredie, za upravený tunel, pódium, hľadisko, sedenie aj osvetlenie, vďaka za vaše úsilie. Možno toto bol práve začiatok – tzv. nultý ročník peknej tradície. Ak zotrvá snaha občanov Slavošoviec a ostatných zúčastnených, stretneme sa na budúci rok na prvom ročníku hudobného koncertu v tuneli pod Homôlkou.
Ing. Milan Kupčo,
predseda MO MS Rožňava
{gallery}obsah/slavos/homolka/slavnost/dva{/gallery}
{jcomments on}

































__________________________________________________
V piatok 28.septembra 2012 sa v tuneli pod Homôlkou pri Slavošovciach konal koncert hudobných skupín. Už pri príchode do Slavošoviec z hlavnej cesty sme na priľahlej stráni videli množstvo zaparkovaných áut – autoznačiek od Banskej Bystrice až po Levoču. Zaparkovali sme teda aj my a po svojich sme aj s ostatnými kráčali smerom k tunelu. Už po niekoľkých metroch sme začuli rezké tóny muziky – hrali Betliarske vidly. Keď sme prišli na miesto podujatia vítalo nás množstvo návštevníkov. Boli sme milo prekvapení upraveným prostredím okolo slavošovského portálu.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-