Slavošovce v prítomnosti, ale aj v minulosti patrili medzi známe obce. Nebolo tomu inak pred 70. rokmi, keď dolinami medzi nimi aj Štítnickej, zneli bojové heslá a partizánske piesne. Formovalo sa partizánske hnutie, pribúdalo dobrovoľníkov. Slovensko ohrozovali nemeckí fašisti, národ povstal so zbraňou v ruke. Je známe, že partizánske hnutie malo korene aj priamo tu v Slavošovciach. Zachovali sa mnohé doklady o tom, ktoré partizánske oddiely tu pôsobili, aký bol ich počet, prípadne aj mená ich veliteľov a spôsoby pomoci obyvateľstvu. Na bývalej vrátnici mal štáb oddiel, ktorý niesol názov „Sláva“. Bol súčasťou sovietskych partizánskych oddielov. Okrem toho tu boli partizánske skupiny, pozostávajúce zo sovietskych partizánov, výsadkárov, ale aj internacionálne z maďarských, poľských a rumunských príslušníkov. Zaznamenali časté bojové úspechy, medzi nimi aj tragické. Medzi ne sa zapísala tragická udalosť 23.10.1944, pri ktorej strediskom a na miestnom cintoríne.
Na tieto, dnes už historické udalosti často písané krvou, si spomenuli spolu s odbojármi SZPB v Slavošovciach členovia Oblastného výboru SZPB v Rožňave, keď na deň 28. októbra 2014 do Slavošoviec zvolali slávnostné zasadnutie predsedníctva OV SZPB. Zúčastnili sa na ňom okrem členov predsedníctva prizvaní hostia. Medzi nich patril starosta obce Ing. Štefan Bašták, predseda MO SZPB p. Ján Blaško, PedDr. Milan Sajenko za HDK ObV SZPB a p. J. Ondrejčík, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie pomníčka padlým partizánom za Čiernou Lehotou. Po slávnostnom otvorení zasadania a príhovore jeho predsedu ÚR SZPB p. Ing. N. Lacka a podpredsedu p. J. Kubašku sa prítomní odobrali na miesta tragickej udalosti z pred 70. rokov.
Navštívili priestory kde došlo k tragédii a slovami básne člena predsedníctva p. J. Debnára poklonili sa obetiam ktorých mená sú uvedené na pomníkoch. Členovia delegácie, prítomní členovia SZPB k pomníku položili veniec vďaky. Následne za zvukov hudby z miestneho rozhlasu sa odobrali k pomníku obeliska, pripomínajúceho pretrhnutý život. Slovami revolučnej básne p. J. Kubašku začal slávnostný akt položenie vencov, po ktorom členka predsedníctva p. I. Lacková predniesla akt, udelenie pamätných medailí pri tejto príležitosti. Tieto na návrh predsedníctva ObV SZPB boli udelené miestnej organizácii SZPB p. starostovi obce Ing. Š. Baštákovi a p. PeadDr. M. Sajenkovi. Za prítomných poďakoval predseda MO SZPB p. J. Blaško.
Rokovanie pri príležitosti 70. výročia pokračovalo v zasadačke OcÚ v Slavošovciach. Prítomným účastníkom p. starosta obce odovzdal publikáciu, o ktorú sa zaslúžil Obecný úrad spolu s autorom. Jej názov symbolizuje udalosť z 23.10.1944. „Ich mená 
a činy zostanú živými“. Publikácia, spolu s posledným číslom Obecných novín venovanej tragickej udalosti s dokumentmi a dobovými fotografiami obetí sa pri tomto výročí dostala do rúk širokej verejnosti. Aj zasadnutie v Slavošovciach bolo prínosom, ktorý nás zaväzuje aby sme nezabúdali, že títo hrdinovia žili a padli aj pre nás, pre dnešok a prítomnosť. Obec Slavošovce a jej predstavitelia aj touto cestou vyslovujú poďakovanie predsedníctvu OV SZPB za jeho prínos k zachovaniu tejto udalosti v roku 70. výročia SNP.
Ing. Štefan Bašták
starosta obce
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.