dokonalý technický artefakt, ktorým peši prejdú za 40 minút. Mnohí netušia, že tunel je súčasťou tzv. Gemerských spojok, ktoré bolo potrebné vybudovať v neľahkých časoch 2. svetovej vojny, po tom, ako závery Mníchovskej a Viedenskej arbitráže nás pripravili o viac ako 10 000 km štvorcových územia. Horný Gemer a Štitnícký región v ňom zostal oklieštený od okolitého Slovenska. Vtedajšia vláda rozhodla, že je potrebné vybudovať Gemerské spojky – najdlhší tunel SR – Slavoškovský tunel pod Homôlkou. Trať Tisovec – Ľubeník – Slavošovce rozhodnutím vlády bola aj vplyvom Slavošovskej papierne, štrajku železničiarov v Štitníku na prvom mieste.
Nová trať mala vychádzať z Nižnej Slanej, prvý hrebeň hôr mala prekonať piatimi tunelmi s dĺžkou viac ako 1 km. V Štitníku mala nadviazať na trať Štitník – Slavošovce, dĺžka úseku mala byť 20 km. Na druhom úseku (14 km) železnice Slavošovce – Kopráš – Chyžná Voda mali byť pôvodne tri tuneli. Pre výškové prekonanie Ostrého Vrchu a Kohúta, sa musel postaviť jeden z najdlhších tunelov v SR s oficiálnym názvom Slavošovský tunel pod Homôlkou. Približné náklady na stavbu tohto úseku predstavovali 83,300.000 Ks. Stavba železnice sa začala v Slavošovciach 23.3.1941 na 1. úseku slávnostným výkopom. Dňa 11. apríla 1941 bol prerazený Koprášsky tunel a Slavošovský 15.4.1944. Vtedy navštívil Kopráš a Slavošovce Minister dopravy J. Stano. Tunel priťahuje pozornosť a za to vďaka tým, ktorí nedajú tunelu upadnúť do zabudnutia aj v prítomnosti.
V okolitých lesoch pôsobí človek, aby zachoval prírodu budúcim generáciám napriek rozmarom počasia a lesným kalamitám. O lesy sa starali naši predkovia, v prítomnosti pokračuje Lesné družstvo v Slavošovciach.
Aj pred 70 rokmi veľké a staré „zamyslené stromy“ boli svedkami stavebného ruchu, pohybu robotníkov vyvážajúcich z podzemia hlušinu a tmavú bridlicu. Tunel sa svojho plného uplatnenia dodnes nedočkal. Dielo ale neupadlo do zabudnutia, ožíva stretnutiami ľudí, ktorým nie je ľahostajný. V jeho areáli nachádzajú vhodné miesto na relax návštevníci, rodiny s deťmi. O prostredie okolo tunela sa stará Lesné družstvo Slavošovce. Esteticky a funkčne upravený vstup do tunela firmou Dobart s.r.o. a Elektrokomp Jána Galla sú dôkazom toho, že myšlienky a iniciatíva autorov zachovania tohto vzácneho technického artefaktu nezapadnú prachom. Práve Lesné družstvo Slavošovce prišlo s myšlienkou zrekonštruovať nefunkčný chátrajúci tunel so vstupom zo strany slavošovských lesov, kde už vstup do tunela bol v dezolatnom stave.
S podporou finančných prostriedkov Terra Incognita, Košického samosprávneho kraja ako aj vlastných finančných prostriedkov v septembri roku 2012 bola uskutočnená rekonštrukcia „Vstupná úprava Tunela pod Homôlkou“ so slávnostným otvorením a kultúrnym programom. Okrem toho bol upravený okolitý areál tunela s vybudovaním oddychovej zóny pre širokú verejnosť.
O areál tunela a neustále pribúdajúce atrakcie je veľký záujem. Práve táto skutočnosť reštartovala predstavenstvo Lesného družstva Slavošovce organizovať každý rok v septembri kultúrne podujatie, koncerty k výročiu oficiálneho sprístupnenia tunela. V roku 2013 to bolo prvé výročie otvorenia tunela pod Homôlkou. Dňa 5. septembra 2014 zorganizovali druhý ročník koncertu „Tunel pod Homôlkou“ venovaný aj Pavlovi E. Dobšinskému“, s podporou dotácie Košického samosprávneho kraja, za čo patrí poďakovanie jeho predsedovi JUDr. Zdenkovi Trebuľovi. Lesné družstvo ako organizátor tohto podujatia ďakuje aj ostatným, ktorí sa podieľali na realizácii tohto projektu.
Technické údaje: Ing. V. Kmeť
Text: PaedDr. M. Sajenko
Fotografie z kalamity máj 2014: M. Sajenko







































Súčasná doba je plná prevratných zmien. Málokedy si uvedomíme ako čas letí. Dobre je zastaviť sa a zamyslieť sa nad zmenami, ktoré sú už nenávratne za nami. Je veľa predmetov a udalosti, ktoré stoja za povšimnutie. Národ, ktorý nemá minulosť, nemôže mať prítomnosť.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-