Dňa 1. marca 2013 oslávil 80. narodeniny mimoriadny človek, ktorý napriek tomu, že má 80 rokov, sa teší vynikajúcej fyzickej a intelektuálnej kondícii. Áno, reč je o PaedDr. Milanovi Sajenkovi zo Slavošoviec. Tento vzácny človek v Slavošovciach vyrastal. Na prelome rokov 1944-1945 zažil vojnové udalosti, ktoré sa odohrávali v Slavošovskej doline – a ku ktorým sa vo svojom živote mnohokrát vracal ako historik – dokumentarista. Svoj profesionálny život prežil ako pedagóg a neskôr 
Jeho celoživotnou lásku sa stalo uchovávanie odkazu najväčšieho slavošovského rodáka – autora najkrajších slovenských rozprávok a evanjelického farára Pavla Emanuela Dobšinského. Už na prelome 60. a 70. rokov zásadným spôsobom prispel Dr. Milan Sajenko k rekonštrukcii rodného domu Pavla Emanuela Dobšinského a postupnému budovaniu muzeálnej expozície. Udržiaval kontakty s Dobšinského potomkami a zdokumentoval tak Dobšinského život. Expozícia, ktorej otcom sa Dr. Milan Sajenko stal, je pozoruhodná – a svojím usporiadaním zaujme všetkých návštevníkov – od najmladších po najstarších. Dr. Milan Sajenko, ako dlhoročný predsa historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave, zásadným spôsobom prispel k dokumentácii protifašistického odboja na Gemeri. Dlhé roky všetkých záujemcov sprevádza aj po pozoruhodnej technickej pamiatke nášho regiónu – takmer dokončenému tunelu pod Homôlkou, ktorý bol budovaný v rokoch 1941-1944 ako nové železničné spojenie Slavošoviec s Revúcou - potom, čo po Viedenskej arbitráži bola odstúpením južných oblastí Maďarsku prerušená železničná sieť.Dr. Milan Sajenko je autorom celého radu publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a ich okolia.
Chcel by som mu preto menom svojím, ale aj v mene historicko-dokumentačnej komisie OblV SZPB, v ktorej som sa stal jeho nástupcom, poďakovať za jeho obetavú prácu a celoživotný prínos v oblasti kultúry a výchovy. A samozrejme – v mene celého Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a historicko-dokumentačnej komisie pri OblV SZPB zablahoželať a zaželať pevné zdravie, mnoho dôvodov k radosti a ešte mnoho šťastných rokov života.
Bc. Petr Mikulecký
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.