Tento pondelok, 8. decembra 2015, už po deviatykrát navštívil náš tunel pod Homôlkou Mikuláš. Sprevádzala ho aj Snehulienka. Prišiel sa stretnúť so starostami a primátormi dvoch susediacich okresov rožňavského a revúckeho a zároveň aj dvoch krajov, ktoré tunel spája. Stretnutie sa konalo na hranici 1200 m v podzemí tunela ,pomyselnej hranici, ktorá na rozdiel od iných hraníc nerozdeľuje, ale spája. Spája Východoslovenský a Stredoslovenský kraj, Mikroregióny Štítnická dolina a Magnezit. Spája zanietencov, ktorí prispeli k tomu, aby toto miesto neupadlo do zabudnutia. K organizátorom patria zo Slavošovskej strany Ing. Štefan Bašták a z Magnezitovskej strany MVDr. J. Šeševička.Pravidelnými účastníkmi sú primátori Revúcej, Jelšavy a starostovia obcí regiónu súčasní aj bývalí a priekopníci myšlienky týchto stretnutí, ako napr. p. J. Greguš z Chyžného. Atmosféra bola vynikajúca. Účastníci si vymieňali informácie o úspechoch, ale aj o problémoch s ktorými sa samosprávy stretávajú. Priateľské stisky rúk, kamarátske objatia a melódia piesne Tichá noc podčiarkli sviatočnú atmosféru. Nechýbalo ani občerstvenie v podobe pochúťok domácich majstrov. Klobásky, tlačenka, ale aj oškvarky, ktoré zručne porcoval MVDr. Kolesár. Podávali sa aj orechovníky a na prípitok bola pálenka z regionálnej pálenice. V prítmí tunela k rozsvieteným lampám pribudli záblesky fotoaparátov zvečňujúce toto priateľské a nezabudnuteľné stretnutie. Záverom si obe strany rozdelili suveníry s logom zástupcov prítomných OcÚ. Tieto odovzdala p. primátorka Revúcej MVDr. E. Cireňová a starosta Slavošoviec p. Ing. Bašták. Čo povedať na záver. Srdečne ďakujeme všetkým organizátorom a účastníkom. Nuž dovidenia o rok, na jubilejnom 10. Mikulášskom stretnutí.
PaedDr. M. Sajenko
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa