![]() |
![]() |
![]() |
Profesor Ursíny z Českého učení technického v Brne sa prihovoril za výrobu v Slavošovciach u ministerského predsedu, vďaka čomu získala fabrika štátnu subvenciu na svoju obnovu. V 20. storočí sa podnik sústredil na výrobu školských zošitov a blokov. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia boli papierne na pokraji bankrotu, prišiel však nový investor a nasledovala reštrukturalizácia a ozdravný program, ktorý do roku 2004 mohol fabriku opäť stabilizovať a rozšíriť je možnosti.

FOTO: Pracujúci Slavošovských papierní dorábajú v týchto dňoch posledné tony papiera chýbajúce do splnenia celoročného plánu. Podľa doterajších výsledkov súdia, že splnia celoročný plán hrubej hodnoty výroby do 14. decembra a exportné úlohy podľa záväzku do 20. decembra. Papier a papierenské výrobky z tohto závodu vyvážajú do Indie, Egypta, Austrálie, do štátov Južnej Ameriky. Z kolektívu pracovníčok úpravne je najlepšou pracovníčkou Mária Simanová (v popredí). Foto: Archív TASR, autor J. Kočiš, 13. decembra 1956.
Dnes je hlavným výrobným programom papierní produkcia bielych a farebných dekorovaných obrúskov. Ich najväčším odberateľom je spoločnosť Ikea, ktorej dodáva väčšinu svojej produkcie. Celkovo svoje výrobky vyváža do vyše 30 krajín. Silný regionálny zamestnávateľ dáva vo svojich prevádzkach prácu 300 ľuďom z blízkeho okolia a ďalších 300 ľudí pracuje v dodávateľských firmách.
![]() |
![]() |
![]() |
„Pracujú u nás celé rodiny. Zakladáme si na profesionalite a know-how našich pracovníkov, pre ktorých sa snažíme vytvárať optimálne pracovné podmienky. Aktívne podporujeme lokálne komunity a budujeme vzťahy v rámci regiónu, najmä v sociálnej oblasti a v ochrane životného prostredia,“ uviedol 24. júna 2017 na slávnostnom stretnutí so zamestnancami generálny riaditeľ SHP Group Richard Žigmund. Po začlenení firmy do skupiny SHP Group, je jej smerovanie orientované na výrobu a predaj papierových obrúskov. Minulý rok investovali jeden milión eur do rekonštrukcie stroja v súvislosti s rastúcim dopytom po ich produktoch a tiež po nových výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou.
FOTO: V Stredoslovenských papierňach v Slavošovciach vyrábajú papier na učebnice a zošity, ktoré naše deti od 1. septembra dostanú bezplatne. Základnou surovinou pre papier je drevo. Tu na tomto stroji sa drevo brúsi na jemnú kašičku - papierovinu. Na obr. Ladislav Polomský nakladá drevo do stroja. Foto: Archív TASR, autor J. Kočiš, 25. júna 1960.

FOTO: Vyše 1 200 členný kolektív pracujúcich Slavošovských papierní splnil plánované úlohy I. štvrťroka na vyše 100 percent. Za prvé tri mesiace tohto roku tu vyrobili 1 096 ton zošitov a 944 ton obrúskov, ktorých sú jedinými výrobcami na Slovensku. Irena Oravcová a Zlatica Hricová pri balení obrúskov Foto: Archív TASR, autor A. Haščák, 13. apríla 1978.

FOTO: Slavošovské papierne, n. p. (okres Rožňava) sú jediným výrobcom školských zošitov na Slovensku. K 1. septembru ich vyrobia a vyexpedujú pre školákov 2 600 ton v 34 druhoch, čím plne uspokoja požiadavky trhu. Emília Orosová balí zošity. Foto: Archív TASR, autor S. Píseckí, 23. augusta 1982.
(Zdroj: vtedy.sk)

































__________________________________________________






Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-