Rožňavská kalvária je jednou z najstarších na Slovensku a zároveň najstaršou pamiatkou svojho druhu v regióne Gemer. Situovaná je na južnom svahu vrchu historicky nazývaného Szölömál na ktorom sa, ako aj názov v preklade z maďarčiny prezrádza, kedysi pestovalo hrozno.
V roku 1741 ju dal postaviť rožňavský mešťan Jakub Steer. Stavba pôvodne so siedmimi zastaveniami – kaplnkami, sa v 19. storočí rozrástla na štrnásť zastavení s farebnými majolikovými reliéfmi.
Zvonica tvorí samostatný objekt areálu kalvárie a pozostáva z murovanej a drevenej časti. Celý objekt zvonice bol pred realizáciou zámeru v havarijnom stavebno-technickom stave. Bývalé pútnické miesto nenapĺňalo svoj potenciál lákavého priestoru pre obyvateľov mesta či turistov.
Obnova zvonice sa začala realizovať v réžii Mesta Rožňava, a to na základe dohody medzi biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom za Biskupský úrad v Rožňave, ktorý bol pôvodným majiteľom objektu, a primátorom Michalom Domikom. Ich vzájomnú dohodu vtedy potvrdila Zmluva o darovaní.
Uplynulú stredu odovzdal počas slávnostnej ceremónie primátor mesta Rožňava kľúč od zvonice do rúk rožňavského diecézneho biskupa, ktorý zrekonštruovanú zvonicu požehnal a symbolicky odomkol jej bránu. Michal Domik v príhovore uviedol: „Príbeh obnovy kalvárie sa začal písať v roku 2010, keď sa nadšenec Árpád Görgei rozhodol, že mu toto historicky významné miesto nie je ľahostajné a stálo by za to, obnoviť jeho pôvodnú krásu. Vtedy to bol iba veľmi vzdialený a hmlistý sen. Dnešný deň je dôkazom, že keď sa spoja dobrovoľníci, samospráva, biskupstvo, občianske združenia a rôzne inštitúcie, môže vzniknúť niečo také krásne a jedinečné, ako je naša Kalvária.“ Mesto Rožňava sa od roku 2018 úspešne podieľa na jej zveľaďovaní a na získavaní finančných prostriedkov na jej obnovu.
Sumou 35.000,- € financovala rozvojový zámer obnovy zvonice Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer z členského príspevku Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o., pričom spolufinancovanie zo strany mesta bolo vo výške 15.392,- €. „Rožňavská kalvária je ako Šípková Ruženka, ktorá sa prebúdza zo svojho spánku. Už niekoľko rokov sledujeme jej postupnú obnovu a sme radi, že aj naša organizácia prispela k tomu, že táto dominanta Rožňavy bude lákať domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov mesta a regiónu, tak ako to vidíme napríklad v Banskej Štiavnici. Duchovno tohto miesta pekne podčiarkujú nádherné výhľady na Rožňavu a Slovenský kras. Veľká vďaka patrí predstaviteľom mesta a Biskupského úradu, že si obnovu tohto miesta zobrali ako jednu zo svojich priorít,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Daniela Chrančoková z Rozvojovej agentúry BBSK dodala: “Bolo nám potešením podporiť tento projekt. Naším partnerom je Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER, ktorá ako na strane košického, tak na strane banskobystrického kraja realizuje množstvo krásnych projektov, ktoré majú všetky jeden spoločný cieľ: rozvíjať cestovný ruch na území Gemera a Malohontu. Verím, že zrekonštruovaná zvonička priláka do mesta mnoho nových návštevníkov.“
Prechádzka na kalváriu je nenáročná. Od mestskej radnice na Námestí baníkov sú to necelé dva kilometre, počas ktorých prekonáte 120 výškových metrov. Po zhruba poldruha kilometri sa ocitnete na parkovisku pod hvezdárňou, kde sa nachádza odpočívadlo, ako aj infopanel, na ktorom sa návštevníci dočítajú v slovenskom, maďarskom i anglickom jazyku zaujímavé informácie o kalvárii, od jej vzniku až po súčasnosť. Samotný chodník na Kalváriu je v noci osvetlený jemným svetlom, ktoré nepôsobí rušivo. Z jeho najvyššieho bodu sa ponúka nádherný výhľad na mesto, kaňon rieky Slanej i planiny Slovenského krasu.
Jozef Kopor
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-