Rožňavská kalvária je jednou z najstarších na Slovensku a zároveň najstaršou pamiatkou svojho druhu v regióne Gemer. Situovaná je na južnom svahu vrchu historicky nazývaného Szölömál na ktorom sa, ako aj názov v preklade z maďarčiny prezrádza, kedysi pestovalo hrozno.
V roku 1741 ju dal postaviť rožňavský mešťan Jakub Steer. Stavba pôvodne so siedmimi zastaveniami – kaplnkami, sa v 19. storočí rozrástla na štrnásť zastavení s farebnými majolikovými reliéfmi.
Zvonica tvorí samostatný objekt areálu kalvárie a pozostáva z murovanej a drevenej časti. Celý objekt zvonice bol pred realizáciou zámeru v havarijnom stavebno-technickom stave. Bývalé pútnické miesto nenapĺňalo svoj potenciál lákavého priestoru pre obyvateľov mesta či turistov.
Obnova zvonice sa začala realizovať v réžii Mesta Rožňava, a to na základe dohody medzi biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom za Biskupský úrad v Rožňave, ktorý bol pôvodným majiteľom objektu, a primátorom Michalom Domikom. Ich vzájomnú dohodu vtedy potvrdila Zmluva o darovaní.
Uplynulú stredu odovzdal počas slávnostnej ceremónie primátor mesta Rožňava kľúč od zvonice do rúk rožňavského diecézneho biskupa, ktorý zrekonštruovanú zvonicu požehnal a symbolicky odomkol jej bránu. Michal Domik v príhovore uviedol: „Príbeh obnovy kalvárie sa začal písať v roku 2010, keď sa nadšenec Árpád Görgei rozhodol, že mu toto historicky významné miesto nie je ľahostajné a stálo by za to, obnoviť jeho pôvodnú krásu. Vtedy to bol iba veľmi vzdialený a hmlistý sen. Dnešný deň je dôkazom, že keď sa spoja dobrovoľníci, samospráva, biskupstvo, občianske združenia a rôzne inštitúcie, môže vzniknúť niečo také krásne a jedinečné, ako je naša Kalvária.“ Mesto Rožňava sa od roku 2018 úspešne podieľa na jej zveľaďovaní a na získavaní finančných prostriedkov na jej obnovu.
Sumou 35.000,- € financovala rozvojový zámer obnovy zvonice Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer z členského príspevku Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o., pričom spolufinancovanie zo strany mesta bolo vo výške 15.392,- €. „Rožňavská kalvária je ako Šípková Ruženka, ktorá sa prebúdza zo svojho spánku. Už niekoľko rokov sledujeme jej postupnú obnovu a sme radi, že aj naša organizácia prispela k tomu, že táto dominanta Rožňavy bude lákať domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov mesta a regiónu, tak ako to vidíme napríklad v Banskej Štiavnici. Duchovno tohto miesta pekne podčiarkujú nádherné výhľady na Rožňavu a Slovenský kras. Veľká vďaka patrí predstaviteľom mesta a Biskupského úradu, že si obnovu tohto miesta zobrali ako jednu zo svojich priorít,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Daniela Chrančoková z Rozvojovej agentúry BBSK dodala: “Bolo nám potešením podporiť tento projekt. Naším partnerom je Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER, ktorá ako na strane košického, tak na strane banskobystrického kraja realizuje množstvo krásnych projektov, ktoré majú všetky jeden spoločný cieľ: rozvíjať cestovný ruch na území Gemera a Malohontu. Verím, že zrekonštruovaná zvonička priláka do mesta mnoho nových návštevníkov.“
Prechádzka na kalváriu je nenáročná. Od mestskej radnice na Námestí baníkov sú to necelé dva kilometre, počas ktorých prekonáte 120 výškových metrov. Po zhruba poldruha kilometri sa ocitnete na parkovisku pod hvezdárňou, kde sa nachádza odpočívadlo, ako aj infopanel, na ktorom sa návštevníci dočítajú v slovenskom, maďarskom i anglickom jazyku zaujímavé informácie o kalvárii, od jej vzniku až po súčasnosť. Samotný chodník na Kalváriu je v noci osvetlený jemným svetlom, ktoré nepôsobí rušivo. Z jeho najvyššieho bodu sa ponúka nádherný výhľad na mesto, kaňon rieky Slanej i planiny Slovenského krasu.
Jozef Kopor

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-