„Odovzdať remeselníkom značku kvality je pre župu veľká česť. Našli sme spôsob, ako propagovať vychýrené výrobky, produkty a služby a poukázať na ich neoceniteľný prínos pre celý kraj. Ani tisíc billboardov neurobí Košickému kraju takú službu, ako výrobok, ktorý vznikol pod rukami konkrétnej osoby z regiónu. Najväčšou prednosťou týchto výrobkov a služieb je ich kvalita. Verím, že značka výrazne podporí miestnu ekonomiku a zviditeľní šikovných ľudí z Gemera, Spiša, Abova aj Zemplína. Spolu 25 produktov získalo značku Regionálny produkt Košického kraja a presne 13 z nich sú aj držiteľmi značky Tradičný výrobok Košického kraja za jednotlivé regióny,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Účastníci slávnostného udeľovania certifikačnej značky Regionálny produkt a Tradičný výrobok Košického kraja v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Foto: Howk studio
Regionálny produkt Košického kraja ako zastrešujúca značka potvrdzuje pôvod výrobku v danej lokalite, zdôrazňuje jeho jedinečnosť, ktorá je inšpirovaná predovšetkým miestnymi tradíciami. Značka Tradičný výrobok Košického kraja garantuje tradíciu, originalitu, kvalitu a výnimočnosť lokálnych výrobkov. Ide najmä o remeselné a ľudovo-umelecké výrobky z prírodných zdrojov so zaručeným pôvodom z Košického kraja a jedinečným vzťahom k jednotlivým regiónom Gemer, Spiš, Abov a Zemplín.
„Certifikačná komisia, tvorená piatimi členmi, mala ťažkú úlohu. Vyberala na základe prísnych kritérií, ale aj pridanej hodnoty. Za všetky spomeniem paličkovanú čipku s gemerskými motívmi, ktorá vzniká pod rukami šiestich paličkárok. Zaujali aj včelie elixíry zdravia z biofarmy Štefana Čoreja. Gurmánsky zážitok ešte umocnila Levandulová marmeláda z farmy PiZu. Precíznym spracovaním zažiarili i kožené výrobky od Róberta Mižova, ktoré dotvorili obraz dokonalého remeselného umenia. Ak hľadáte neopozerané a originálne drobnosti, určite sa zastavte na Župných vianočných trhoch v Katovej bašte, nájdete tam naozaj značkové darčeky,“ dodala riaditeľka GOS Helena Novotná.
Toto je zoznam držiteľov značky Regionálny produkt Košického kraja:
|
Ladislav Szekereš Regionálny produkt – ručne tkaný pokrovec |
Andrea Lajošová – Výroba šperkov Regionálny produkt – ručne šité autorské šperky a doplnky |
|
|
Vojtech Rigó Regionálny produkt – ručne vyrobené úžitkové a dekoratívne predmety zo šúpolia |
Štefan Čorej Regionálny produkt – včelie produkty, med, medovina, bylinkové tinktúry, včelie elixíry |
|
|
Judita Krajčiová Regionálny produkt – ručne vyšívané textilné výrobky a maľovaný hodváb |
Klára Móricz Regionálny produkt – ručne pletené a háčkované hračky a doplnky |
|
|
Eva Csuporiová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Pavol Tomko Regionálny produkt – ručne vyrábané ľudové hudobné nástroje |
|
|
Dagmar Dieová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Padmé Roastery, s. r. o. Regionálny produkt – pražená zrnková káva |
|
|
Zuzana Ďuričeková Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Michal Šimko – Ghost riders Regionálny produkt – sviečky a dekorácie zo včelieho vosku |
|
|
Malvína Jakabová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Alena Pelechová Regionálny produkt – kraslice zdobené perforovaním a voskovaním |
|
|
Mgr. Angela Czintelová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Amália Holíková – Hájske hrnčiarstvo Regionálny produkt – úžitková keramika tradičného dizajnu |
|
|
Anna Urbánová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Igor Toder Regionálny produkt – dlabaný riad |
|
|
Ján Ihnát Regionálny produkt – ručne šité kožené výrobky |
Róbert Mižov Regionálny produkt – ručne šité kožené výrobky |
|
|
Jozef Sukeník Regionálny produkt – obrazy maľované na sklo |
Soňa Košarová Regionálny produkt – kraslice zdobené perforovaním a voskovaním |
|
|
Zora Šmelková Regionálny produkt – úžitková a dekoratívna keramika |
Zuzana Pirová Regionálny produkt – prírodné produkty a terapeutické pomôcky z levandule |
|
|
Lenka Polgáriová Regionálny produkt – úžitková a dekoratívna keramika |
Niektorí držitelia predošlej značky sú po novom zároveň aj držiteľmi značky Tradičný výrobok Košického kraja za jednotlivé regióny:
Tradičný výrobok Gemer: Vojtech Rigó, Eva Csuporiová, Dagmar Dieová, Zuzana Ďuričeková, Malvína Jakabová, Angela Czintelová, Anna Urbánová
Tradičný výrobok Spiš: Jozef Sukeník
Tradičný výrobok Abov: Štefan Čorej, Michal Šimko – Ghost riders
Tradičný výrobok Zemplín: Ján Ihnát, Igor Toder, Soňa Košarová
Slávnostné udeľovanie certifikačnej značky Regionálny produkt a Tradičný výrobok Košického kraja sa uskutočnilo v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave dňa 5.12.2024 popoludní. K prítomným sa prihovorila aj zástupkyňa Úradu predsedu KSK Jana Kežová.
(Zdroj: KSK a GOS)
MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.