„Odovzdať remeselníkom značku kvality je pre župu veľká česť. Našli sme spôsob, ako propagovať vychýrené výrobky, produkty a služby a poukázať na ich neoceniteľný prínos pre celý kraj. Ani tisíc billboardov neurobí Košickému kraju takú službu, ako výrobok, ktorý vznikol pod rukami konkrétnej osoby z regiónu. Najväčšou prednosťou týchto výrobkov a služieb je ich kvalita. Verím, že značka výrazne podporí miestnu ekonomiku a zviditeľní šikovných ľudí z Gemera, Spiša, Abova aj Zemplína. Spolu 25 produktov získalo značku Regionálny produkt Košického kraja a presne 13 z nich sú aj držiteľmi značky Tradičný výrobok Košického kraja za jednotlivé regióny,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Účastníci slávnostného udeľovania certifikačnej značky Regionálny produkt a Tradičný výrobok Košického kraja v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Foto: Howk studio
Regionálny produkt Košického kraja ako zastrešujúca značka potvrdzuje pôvod výrobku v danej lokalite, zdôrazňuje jeho jedinečnosť, ktorá je inšpirovaná predovšetkým miestnymi tradíciami. Značka Tradičný výrobok Košického kraja garantuje tradíciu, originalitu, kvalitu a výnimočnosť lokálnych výrobkov. Ide najmä o remeselné a ľudovo-umelecké výrobky z prírodných zdrojov so zaručeným pôvodom z Košického kraja a jedinečným vzťahom k jednotlivým regiónom Gemer, Spiš, Abov a Zemplín.
„Certifikačná komisia, tvorená piatimi členmi, mala ťažkú úlohu. Vyberala na základe prísnych kritérií, ale aj pridanej hodnoty. Za všetky spomeniem paličkovanú čipku s gemerskými motívmi, ktorá vzniká pod rukami šiestich paličkárok. Zaujali aj včelie elixíry zdravia z biofarmy Štefana Čoreja. Gurmánsky zážitok ešte umocnila Levandulová marmeláda z farmy PiZu. Precíznym spracovaním zažiarili i kožené výrobky od Róberta Mižova, ktoré dotvorili obraz dokonalého remeselného umenia. Ak hľadáte neopozerané a originálne drobnosti, určite sa zastavte na Župných vianočných trhoch v Katovej bašte, nájdete tam naozaj značkové darčeky,“ dodala riaditeľka GOS Helena Novotná.
Toto je zoznam držiteľov značky Regionálny produkt Košického kraja:
|
Ladislav Szekereš Regionálny produkt – ručne tkaný pokrovec |
Andrea Lajošová – Výroba šperkov Regionálny produkt – ručne šité autorské šperky a doplnky |
|
|
Vojtech Rigó Regionálny produkt – ručne vyrobené úžitkové a dekoratívne predmety zo šúpolia |
Štefan Čorej Regionálny produkt – včelie produkty, med, medovina, bylinkové tinktúry, včelie elixíry |
|
|
Judita Krajčiová Regionálny produkt – ručne vyšívané textilné výrobky a maľovaný hodváb |
Klára Móricz Regionálny produkt – ručne pletené a háčkované hračky a doplnky |
|
|
Eva Csuporiová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Pavol Tomko Regionálny produkt – ručne vyrábané ľudové hudobné nástroje |
|
|
Dagmar Dieová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Padmé Roastery, s. r. o. Regionálny produkt – pražená zrnková káva |
|
|
Zuzana Ďuričeková Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Michal Šimko – Ghost riders Regionálny produkt – sviečky a dekorácie zo včelieho vosku |
|
|
Malvína Jakabová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Alena Pelechová Regionálny produkt – kraslice zdobené perforovaním a voskovaním |
|
|
Mgr. Angela Czintelová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Amália Holíková – Hájske hrnčiarstvo Regionálny produkt – úžitková keramika tradičného dizajnu |
|
|
Anna Urbánová Regionálny produkt – ručne zhotovená paličkovaná čipka |
Igor Toder Regionálny produkt – dlabaný riad |
|
|
Ján Ihnát Regionálny produkt – ručne šité kožené výrobky |
Róbert Mižov Regionálny produkt – ručne šité kožené výrobky |
|
|
Jozef Sukeník Regionálny produkt – obrazy maľované na sklo |
Soňa Košarová Regionálny produkt – kraslice zdobené perforovaním a voskovaním |
|
|
Zora Šmelková Regionálny produkt – úžitková a dekoratívna keramika |
Zuzana Pirová Regionálny produkt – prírodné produkty a terapeutické pomôcky z levandule |
|
|
Lenka Polgáriová Regionálny produkt – úžitková a dekoratívna keramika |
Niektorí držitelia predošlej značky sú po novom zároveň aj držiteľmi značky Tradičný výrobok Košického kraja za jednotlivé regióny:
Tradičný výrobok Gemer: Vojtech Rigó, Eva Csuporiová, Dagmar Dieová, Zuzana Ďuričeková, Malvína Jakabová, Angela Czintelová, Anna Urbánová
Tradičný výrobok Spiš: Jozef Sukeník
Tradičný výrobok Abov: Štefan Čorej, Michal Šimko – Ghost riders
Tradičný výrobok Zemplín: Ján Ihnát, Igor Toder, Soňa Košarová
Slávnostné udeľovanie certifikačnej značky Regionálny produkt a Tradičný výrobok Košického kraja sa uskutočnilo v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave dňa 5.12.2024 popoludní. K prítomným sa prihovorila aj zástupkyňa Úradu predsedu KSK Jana Kežová.
(Zdroj: KSK a GOS)
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-