Fašiangy na Gemeri – zážitkový program pre školákov
GOS srdečne pozýva žiakov základných škôl na interaktívny program tematicky ladený k fašiangovému obdobiu, ktoré je v ľudovej kultúre považované za najveselšiu časť roka. Fašiangy sú v ľudovej kultúre symbolom veselosti, hojnosti a tradícií. Gemerské osvetové stredisko preto pripravilo od 10. 2. až do 27. 2. 2025 tematický program pre žiakov základných škôl, ktorý ich hravou formou oboznámi s týmito zvykmi.
Zážitkovým programom prispôsobeným konkrétnej cieľovej skupine budú sprevádzať lektorky Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Deti sa oboznámia s fašiangovými zvykmi a tradíciami, ktoré sú typické pre obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy.
Na úvod si vypočujú rozprávkový príbeh „Ako to bolo na fašiangy“, ktorý ich prenesie do čarovného sveta ľudových tradícií. Následne sa presunú do tvorivých dielní, kde si vlastnými rukami vytvoria jedinečné výrobky – napríklad fašiangové masky z papiera a textilu alebo rozkošné prasiatka z hrnčiarskej hliny. Nechajte ich zažiť radosť z kreatívneho tvorenia!
Cena zážitkového programu je 2 € na žiaka.
Pre viac informácií alebo prihlásenie kontaktujte Simonu Rogosovú
prostredníctvom e-mailu: , alebo telefonicky na čísle 0917 419 259.
Jarné prázdniny v GOS-ke – remeslá, vesmír a kreatívne dielne
Príďte si počas jarných prázdnin užiť kreatívne chvíle a nezabudnuteľné zážitky v zaujímavom programe, ktorý sa pre prázdninujúce deti a ich rodičov uskutoční od pondelka 17. februára 2025 do stredy 19. februára 2025. Počas troch dní návštevníci budú môcť zažiť čaro tradičných remesiel, rozvinúť svoju kreativitu pri práci s prírodnými materiálmi alebo sa ponoriť do tajomstiev vesmíru prostredníctvom pútavého programu v planetáriu.
Remeselnícke dielne
Tvorivé dielne budú prebiehať v hodinových blokoch so začiatkom o 9:00 hod., 10:30 hod. a popoludní od 13:00 hod. Deti aj dospelí si môžu vybrať z rozmanitých aktivít, ako je práca s kožou, hlinou, drôtom, textíliami či vlnou, alebo tvorba z prírodných materiálov, ako sú šúpolie a pálka.
Cena za účasť na jednej tvorivej dielni je 5 € na osobu. Rodičia sa môžu zapojiť do tvorivého procesu spolu s deťmi alebo ich iba sprevádzať.
Kontakt pre informácie a rezervácie:
Simona Rogosová, Tel.:0917 419 259, E-mail:
Mobilné planetárium
Každý deň od 10:30 hod. sa návštevníci môžu ponoriť do jedinečnej atmosféry mobilného planetária. Vo vnútri kupoly ich obklopí strhujúce premietanie vo formáte fulldome, ktoré ich prenesie do tajomného a fascinujúceho vesmírneho priestoru. Nechajte sa uniesť hviezdami a objavte krásy nekonečného vesmíru!
Vstupné do planetária je 3 € na osobu.
Kontakt pre informácie a rezervácie:
Zdeněk Molnár, Tel.: 0918 244 901, E-mail:
Hľadáme talenty – výzva pre neprofesionálnych umelcov
GOS opäť vyzýva šikovných neprofesionálnych umelcov a nadšencov na zapojenie sa do regionálnych kôl populárnych celoslovenských súťaží
AMFO – Fotografujte a objavujte
Celoslovenská súťaž amatérskej fotografickej tvorby AMFO, tento rok už jeho 53. ročník, ponúka priestor na prezentovanie tvorby v obľúbenom a rozšírenom fotografickom médiu. Práce môžu spadať do ľubovoľnej témy, no ak by ste potrebvali inšpiráciu, aktuálna odporúčaná, ale nepovinná téma je Dom/Domov. Či už ide o teplo rodinného krbu, architektonickú krásu alebo metaforický význam domova, máte k dispozícií nekonečnú škálu kreatívnych možností.
Cineama – Filmový svet bez hraníc
Milovníci amatérskej filmovej tvorby si prídu na svoje v súťaži Cineama. Príležitosť rozprávať príbehy prostredníctvom filmu ostáva neobmedzená a otvára dvere do sveta dokumentu, hraného filmu, animácie, experimentu či videoklipu. Ukážte svoju perspektívu a nechajte publikum nazrieť do vašej kreatívnej mysle.
Výtvarné spektrum – Kreativite sa medze nekladú
Výtvarné spektrum, súťaž pre neprofesionálnych výtvarníkov, už 62 rokov vydzvihuje umeleckú tvorbu. Preskúmajte hranice vlastnej imaginácie a vyjadrite sa prostredníctvom kresby, maľby alebo iných plošných, či priestorových techník. Vaša cesta k umeniu môže byť taká jedinečná, ako výsledné dielo samotné. Odporúčaná, ale nepovinná téma Únik vám môže byť oporným bodom alebo prvotným impulzom do tvorby.
Tieto súťaže sú skvelou príležitosťou pre začiatočníkov aj skúsenejších amatérov, ktorí chcú predstaviť svoju tvorbu verejnosti, získať odbornú kritiku alebo stretnúť ľudí s podobnými záujmami. Nezmeškajte možnosť ukázať svoj talent. Tešíme sa na vaše práce a želáme vám veľa kreatívnej energie!
Hlavným partnerom a odborným garantom súťaží je Národné osvetové centrum. Viac informácií o pravidlách a prihlasovaní nájdete na stránke www.nocka.sk. Neváhajte a prihlasujte sa na www.nocka.sk/chcemsaprihlasit
Prihlasovanie do regionálnych kôl pre Rožňavu je otvorené do 16. februára 2025, Info: Kristína Roxerová, , 0915 884 135.
Gemerské osvetové stredisko aj takýmito podujatiami pokračuje v tradícii podpory umenia, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva. A tak v Dome tradičnej kultúry Gemera po celý rok zažijete veľa jedinečného, kreatívneho a zaujímavého. Príďte a presvedčte sa!
Pripravil MG
podľa informácií GOS Rožňava a Rožňavských novín

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-