Počas celého dňa bude návštevníkov baviť slovenská kapela SRDCOVKA, ktorá sa nedávno vrátila zo svojho turné po USA. Moderovania sa opäť ujme obľúbený Stanko Székely so svojimi originálnymi súťažami. Pre deti budú pripravené atrakcie, maľovanie na tvár a milovníci histórie a motorov sa môžu tešiť na výstavu veteránov.
4. júla o 16:00 si Rožňavčania na námestí pripomenú sviatok svätých Cyrila a Metoda.
Hudobné piatky na nádvorí radnice
Počas piatkových večerov sa nádvorie radnice premení na scénu pre kvalitnú hudbu. 11. júla o 19:00 to rozbalí kapela Marlett, ktorá je zárukou energie a melodického zvuku. V druhej polovici leta, 22. augusta, sa o výnimočný hudobný zážitok postará Vibrans – gitarové kvarteto ZUŠ v sprievode hostí, ktoré prinesie kombináciu klasického hudobného vzdelania a modernej interpretácie.
Komorné soboty v Póschovej záhrade
Pre tých, ktorí hľadajú pokojnejšiu atmosféru, sú pripravené komorné soboty v čarovnej Póschovej záhrade. 26. júla o 16:00 vystúpi speváčka Viera Kotvasová, známa svojím citlivým prejavom a vkusným repertoárom. Tretia augustová sobota, 16. augusta, prinesie koncert Acoustic Dua – dvojice z Maďarska, ktorá očarí jemnými tónmi mladej talentovanej speváčky Csenge Káló, výnimočným hlasom svetového formátu speváka Sándora Kovácsa a akustickým prevedením známych skladieb.
Nedeľné popoludnia pre rodiny s deťmi
Centrom zábavy pre rodiny s deťmi bude počas celého leta Námestie baníkov, kde sa každú nedeľu popoludní uskutoční podujatie určené predovšetkým pre detských návštevníkov a ich rodičov.
Už prvú júlovú nedeľu, 6. júla, sa predstavia šikovní žiaci v rámci programu ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii. Detské srdcia poteší aj Divadlo Théatrum, ktoré 13. júla prinesie rozprávkovú inscenáciu „La Musica“. Okrem toho sa však v toto popoludnie môžete tešiť na tvorivé dielne, ktoré pripravuje Banícke múzeum pod názvom Hravé leto.
Dňa 20. júla si deti užijú podujatie s názvom Dračia stopa – Indiánske leto, ktoré ich prenesie do sveta dobrodružstiev a fantázie. 27. júl, bude patriť pohybu a smiechu počas športového popoludnia.
Prvú augustovú nedeľu (3. 8. 2025) zavítajú do Rožňavy televízne postavičky Mojko a Kajka z detského kanála TV JOJKO, ktoré sú zárukou radosti a smiechu pre najmenších. Následne, 10. augusta, zabaví deti Divadlo v kufri so svojou veselou klauniádou, ktorá prinesie umelecký zážitok aj maďarským spoluobčanom. 17. august bude patriť folklóru s našim súborom Haviar a letnú nedeľnú sériu zakončí 24. augusta Tinti Linti pesničkovým koncertom, ktorý uzavrie celé kultúrne leto vo veselom, hudobnom a rodinnom duchu.
„Všetky podujatia v rámci Rožňavského kultúrneho leta sú pre verejnosť bezplatné. Mesto Rožňava týmto pozýva svojich obyvateľov aj návštevníkov, aby si užili leto naplno – v rytme hudby, umenia a dobrej nálady,“ informovala Eva Hovorková z oddelenia kultúry.
Sledujte oficiálne kanály mesta Rožňava, aby ste nezmeškali žiadnu z kultúrnych udalostí. V prípade nepriaznivého počasia alebo organizačných zmien si usporiadateľ vyhradzuje právo na zmenu programu o ktorej bude informovať hneď, ako to bude možné.
Kompletný zoznam podujatí Rožňavského kultúrneho leta 2025:
HUDOBNÉ PIATKY · NÁDVORIE RADNICE
11. 07. 2025 | 19:00 – MARLETT
22. 08. 2025 | 19:00 – VIBRANS (gitarové kvarteto ZUŠ a hostia)
KOMORNÉ SOBOTY · PÓSCHOVA ZÁHRADA
26. 07. 2025 | 16:00 – VIERA KOTVASOVÁ
16. 08. 2025 | 16:00 – ACOUSTIC DUO (HU)
NEDEĽNÉ POPOLUDNIA PRE RODINY S DEŤMI · NÁMESTIE BANÍKOV
28. 06. 2025 | 11:00 – 4. ročník Gastro Gemer Fest „Jedlo spája“
04. 07. 2025 | 16:00 – Spomienka na sv. Cyrila a Metoda
06. 07. 2025 | 16:00 – ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii
13. 07. 2025 | 16:00 – Divadlo Théatrum „La Musica“ / Hravé leto s Baníckym múzeom
20. 07. 2025 | 16:00 – Dračia stopa – Indiánske leto
27. 07. 2025 | 16:00 – Športové popoludnie
03. 08. 2025 | 16:00 – TV JOJKO – Mojko a Kajka
10. 08. 2025 | 16:00 – Divadlo v kufri – Klauniáda (HU)
17. 08. 2025 | 16:00 – Folklórna nedeľa s Haviarom
24. 08. 2025 | 16:00 – Tinti Linti – Pesničkový koncert
Róbert Šimko - PR manažér

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-