Počas celého dňa bude návštevníkov baviť slovenská kapela SRDCOVKA, ktorá sa nedávno vrátila zo svojho turné po USA. Moderovania sa opäť ujme obľúbený Stanko Székely so svojimi originálnymi súťažami. Pre deti budú pripravené atrakcie, maľovanie na tvár a milovníci histórie a motorov sa môžu tešiť na výstavu veteránov.
4. júla o 16:00 si Rožňavčania na námestí pripomenú sviatok svätých Cyrila a Metoda.
Hudobné piatky na nádvorí radnice
Počas piatkových večerov sa nádvorie radnice premení na scénu pre kvalitnú hudbu. 11. júla o 19:00 to rozbalí kapela Marlett, ktorá je zárukou energie a melodického zvuku. V druhej polovici leta, 22. augusta, sa o výnimočný hudobný zážitok postará Vibrans – gitarové kvarteto ZUŠ v sprievode hostí, ktoré prinesie kombináciu klasického hudobného vzdelania a modernej interpretácie.
Komorné soboty v Póschovej záhrade
Pre tých, ktorí hľadajú pokojnejšiu atmosféru, sú pripravené komorné soboty v čarovnej Póschovej záhrade. 26. júla o 16:00 vystúpi speváčka Viera Kotvasová, známa svojím citlivým prejavom a vkusným repertoárom. Tretia augustová sobota, 16. augusta, prinesie koncert Acoustic Dua – dvojice z Maďarska, ktorá očarí jemnými tónmi mladej talentovanej speváčky Csenge Káló, výnimočným hlasom svetového formátu speváka Sándora Kovácsa a akustickým prevedením známych skladieb.
Nedeľné popoludnia pre rodiny s deťmi
Centrom zábavy pre rodiny s deťmi bude počas celého leta Námestie baníkov, kde sa každú nedeľu popoludní uskutoční podujatie určené predovšetkým pre detských návštevníkov a ich rodičov.
Už prvú júlovú nedeľu, 6. júla, sa predstavia šikovní žiaci v rámci programu ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii. Detské srdcia poteší aj Divadlo Théatrum, ktoré 13. júla prinesie rozprávkovú inscenáciu „La Musica“. Okrem toho sa však v toto popoludnie môžete tešiť na tvorivé dielne, ktoré pripravuje Banícke múzeum pod názvom Hravé leto.
Dňa 20. júla si deti užijú podujatie s názvom Dračia stopa – Indiánske leto, ktoré ich prenesie do sveta dobrodružstiev a fantázie. 27. júl, bude patriť pohybu a smiechu počas športového popoludnia.
Prvú augustovú nedeľu (3. 8. 2025) zavítajú do Rožňavy televízne postavičky Mojko a Kajka z detského kanála TV JOJKO, ktoré sú zárukou radosti a smiechu pre najmenších. Následne, 10. augusta, zabaví deti Divadlo v kufri so svojou veselou klauniádou, ktorá prinesie umelecký zážitok aj maďarským spoluobčanom. 17. august bude patriť folklóru s našim súborom Haviar a letnú nedeľnú sériu zakončí 24. augusta Tinti Linti pesničkovým koncertom, ktorý uzavrie celé kultúrne leto vo veselom, hudobnom a rodinnom duchu.
„Všetky podujatia v rámci Rožňavského kultúrneho leta sú pre verejnosť bezplatné. Mesto Rožňava týmto pozýva svojich obyvateľov aj návštevníkov, aby si užili leto naplno – v rytme hudby, umenia a dobrej nálady,“ informovala Eva Hovorková z oddelenia kultúry.
Sledujte oficiálne kanály mesta Rožňava, aby ste nezmeškali žiadnu z kultúrnych udalostí. V prípade nepriaznivého počasia alebo organizačných zmien si usporiadateľ vyhradzuje právo na zmenu programu o ktorej bude informovať hneď, ako to bude možné.
Kompletný zoznam podujatí Rožňavského kultúrneho leta 2025:
HUDOBNÉ PIATKY · NÁDVORIE RADNICE
11. 07. 2025 | 19:00 – MARLETT
22. 08. 2025 | 19:00 – VIBRANS (gitarové kvarteto ZUŠ a hostia)
KOMORNÉ SOBOTY · PÓSCHOVA ZÁHRADA
26. 07. 2025 | 16:00 – VIERA KOTVASOVÁ
16. 08. 2025 | 16:00 – ACOUSTIC DUO (HU)
NEDEĽNÉ POPOLUDNIA PRE RODINY S DEŤMI · NÁMESTIE BANÍKOV
28. 06. 2025 | 11:00 – 4. ročník Gastro Gemer Fest „Jedlo spája“
04. 07. 2025 | 16:00 – Spomienka na sv. Cyrila a Metoda
06. 07. 2025 | 16:00 – ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii
13. 07. 2025 | 16:00 – Divadlo Théatrum „La Musica“ / Hravé leto s Baníckym múzeom
20. 07. 2025 | 16:00 – Dračia stopa – Indiánske leto
27. 07. 2025 | 16:00 – Športové popoludnie
03. 08. 2025 | 16:00 – TV JOJKO – Mojko a Kajka
10. 08. 2025 | 16:00 – Divadlo v kufri – Klauniáda (HU)
17. 08. 2025 | 16:00 – Folklórna nedeľa s Haviarom
24. 08. 2025 | 16:00 – Tinti Linti – Pesničkový koncert
Róbert Šimko - PR manažér
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-