Stanica bude slúžiť na simuláciu pobytu na Mesiaci či Marse a priblíži verejnosti vedecký výskum, technológie a život v extrémnych podmienkach mimo Zeme.
„Košický kraj ako prvý na Slovensku vstupuje do éry analógového vesmírneho výskumu. V spolupráci s inšpiratívnou vedkyňou Michaelou Musilovou sa nám podarilo premeniť víziu na realitu – v Rožňave vzniká prvá analógová vesmírna stanica, aká nemá na Slovensku obdobu,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka. „V jej priestoroch budú prebiehať simulované misie, počas ktorých posádky analógových astronautov zažijú podmienky blízke životu na Mesiaci či Marse. Zistíme, ako sa žije mimo základne, ako vyzerá ich každodenný režim, komunikácia, spolupráca aj výzvy. Striedajúce sa tímy priblížia verejnosti to, čo nás všetkých fascinuje – ako sa ľudstvo pripravuje na život mimo Zeme,“ doplnil.
Stanica pozostáva z troch prepojených modulov – vedeckého, obytného a prechodového s „airlockom“. V sparťanských podmienkach tu budú analógoví astronauti realizovať výskum a simulované misie, ktoré bude riadiť tím z kontrolného centra hvezdárne. Celý komplex umožní organizovať workshopy, prednášky, výskumné projekty, súťaže a simulované vesmírne misie predovšetkým pre študentov, ale aj pre verejnosť.
„Ako veliteľka viac než 30 simulovaných misií aj pre NASA a ESA viem, že podobné projekty majú obrovský vzdelávací aj inšpiračný dopad. Teší ma, že Slovensko - obzvlášť rožňavská hvezdáreň vďaka Košickému samosprávnemu kraju sa stáva súčasťou svetovej analógovej komunity,“ hovorí Dr. Michaela Musilová, astrobiologička a odborná garantka projektu.
Rožňava sa tak zaradí medzi tie miesta na svete, kde už analógové stanice fungujú. Slovenský „Kozmický región“ sa zároveň stáva súčasťou celosvetovej misie The World’s Biggest Analog – najväčšieho projektu simulovaných misií na svete. Už od 13. októbra sa doň zapoja tímy študentov rožňavských stredných škôl.
Slávnostné otvorenie pre verejnosť sa uskutoční 17. októbra 2025 o 17:00 v areáli Hvezdárne Gemerského osvetového strediska v Rožňave (Lesná 1).
Program ponúkne astro aktivity pre rodiny, MiniSci-fi drámu, online spojenie s rakúskym vesmírnym fórom (OWF) – koordinátorom projektu WBA a Dr. Michaelou Musilovou, prednášku vesmírneho architekta Augustína Ugróczyho a večerný koncert kapely HUDBA Z MARSU.
Pridajte sa a nechajte sa vtiahnuť do sveta vesmírnych misií, inovácií a vízií, ktoré menia budúcnosť!
Viac informácií na: ww.gos.sk a FB @hvezdarenroznava.
Vstup voľný. Podujatie sa koná prevažne v exteriéri – v areáli hvezdárne!
KOZMICKÝ REGIÓN – keď sa sci-fi stáva realitou.
Miesto : Hvezdáreň Gemerského osvetového strediska, Rožňava, Lesná 1.
Dátum: 17. október 2025 od 15:00 hod.
Projekt je realizovaný Gemerským osvetovým strediskom – kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja – s finančnou podporou KSK v rámci výzvy „Tradície inšpirujú inovácie“.
PODROBNÝ PROGRAM:
15:00 – 17:00
Tematické astro aktivity pre rodiny s deťmi
• tvorivé dielne s vesmírnou tematikou
• maľovanie na tvár
• veľkorozmerné 3D modely Zeme, Mesiaca a Marsu
• virtuálna realita a interaktívne zážitky
• premietanie krátkych filmov
• prehliadky objektov hvezdárne
• pozorovanie oblohy astronomickou technikou
__________________________________________________________________________________________

17:00
Slávnostné otvorenie Analógovej stanice simulovaných vesmírnych misií
• privítanie hostí a verejnosti
• otvorenie stanice „KOZMICKÝ REGIÓN“
• MiniScifi Dráma – umelecké stvárnenie pristátia astronautov z budúcnosti
___________________________________________________________________________________________
17:30
Online spojenie s posádkou OWF (Rakúske vesmírne fórum, Viedeň)
• medzinárodná spolupráca v rámci projektu The World’s Biggest Analog
• priamy prenos so svetovou inštitúciou, ktorá koordinuje analógové misie
___________________________________________________________________________________________
18:00
Online spojenie s Dr. Michaelou Musilovou
• rozhovor s odbornou garantkou projektu a veliteľkou viac než 30 simulovaných misií pre NASA a ESA
• témy: život analógových astronautov, vedecké experimenty, význam simulácií pre budúce misie na Mars a Mesiac
__________________________________________________________________________________________
19:00
Prednáška: Doba vesmírna
Lektor: Augustín Ugróczy, Space architekt
• nárast kozmických letov a pobytu ľudí v kozme, základy vesmírnej architektúry
• potreba prípravy novej generácie odborníkov, otázka budúceho osídlenia slnečnej sústavy
______________________________________________________________________________________________
20:00
Koncert – HUDBA Z MARSU
Legendárna slovenská skupina, ktorá už 29 rokov mieša reggae, ska a punk do jedinečného terapeutického hyperpopu.
Marťanská energia uzavrie deň, v ktorom sa sci-fi stáva realitou.
_______________________________________________________________________________________________
Kontaktná osoba:
Mgr. Anežka Kleinová, poverená riadením
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
0905 919 431,

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-