Objavili sa však aj netradičné mená ako Saul, Džesúr, Zac, Hasan, Ronaldo, Letty, Rosana, Dion, Sanja, Auróra, Kristian Junior, Freya, Jaman, Dior.
Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky môžu v nemocnici v Rožňave naplánovať ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 43 mamičiek. Predpôrodnú prípravu absolvovalo 103 mamičiek. V nemocnici tiež mamičkám na oddelení šestonedelia poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo a všetky mamičky majú špeciálne upravený jedálniček.
Pre mamičky v nemocnici pravidelne organizujú Deň otvorených dverí na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, cvičenie pre tehotné ženy, predpôrodnú prípravu a medzi obľúbené aktivity patrí aj Piknik s profesionálnou laktačnou konzultantkou.
V tomto roku okrem cvičenia pre tehotné ženy pribudne pre budúce mamičky aj možnosť cvičenia jogy. Rovnako tiež plánujú zriadiť rodinnú VIP izbu s možnosťou ubytovania jednej sprevádzajúcej osoby počas celej hospitalizácie rodičky po pôrode.
Ďalšie informácie o pôrode v rožňavskej nemocnici nájdu mamičky na stránke Moja pôrodnica Rožňava - Penta Hospitals.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleria7c2e9dca2c
V rimavskosobotskej nemocnici sa minulý rok narodilo takmer 800 detí: v jeden deň na svet prišlo až 7 bábätiek
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 783 pôrodov. Na svet prišlo 397 chlapcov a 389 dievčat. Tri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie sa počas uplynulého roka sústredilo aj na zvyšovanie komfortu rodičiek. Práve preto v nemocnici zútulnili nadštandardné izby, o ktoré mamičky prejavujú najväčší záujem.
Medzi najčastejšie mená, ktoré rodičia pre svoje deti vybrali, patrili u chlapcov Noel, Erik a Oliver, u dievčat Sofia, Natália a Bianka. Objavili sa však aj netradičné mená, ako napríklad Feriha, Grasielita, Tarja, Eunika, Lili Yelan, Kadir, Achmid, Erik Derik, Jaman Ali či Omar.
V uplynulom období si veľkú pozornosť získali najmä nadštandardné izby, o ktoré bol medzi rodičkami najväčší záujem. V spolupráci s Dôverou preto v nemocnici pristúpili k ich rekonštrukcii. Vďaka novému dizajnu tapiet získali príjemnejší a modernejší vzhľad.
Súčasťou zlepšení bolo aj doplnenie rozkladacích kresiel pre oteckov, aby mohli pri mamičkách a bábätkách zostať v pohodlí aj počas noci. Komfort rodín ďalej zvýšila aj inštalácia klimatizácie, ktorá spríjemňuje pobyt v pôrodnici najmä počas horúcich letných dní.
Sedem bábätiek v jeden deň
Pôrodnica v Rimavskej Sobote zažila počas roka aj výnimočný moment. V jeden deň sa tu narodilo až sedem bábätiek, čo bol najvyšší počet narodených detí v rámci jedného dňa.
Najväčšie bábätko roka sa narodilo v októbri. Vážilo 4890 gramov pri dĺžke 60 centimetrov. Naopak, najmenšie bábätko sa narodilo v máji. Po narodení vážilo len 1270 gramov. V nemocnici sa však vedia postarať aj o tých najmenších a najzraniteľnejších novorodencov. Po starostlivosti na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti bolo zdravé a prosperujúce bábätko z nemocnice prepustené v júli s váhou 2540 gramov.
Pôrod podľa predstáv mamičiek
Pôrodnica sa snaží podporovať prirodzený priebeh pôrodu a ponúka mamičkám viacero možností, ktoré im pomáhajú zvládnuť pôrod čo najlepšie. Medzi často využívané patrí bylinná náparka, fit lopty, či možnosť viesť pôrod aj v netradičnej polohe – napríklad „na štyroch“, ak si to rodička praje. Mamičky si veľmi obľúbili aj aromaterapiu, ktorá vytvára pokojnejšiu atmosféru.
„Našou snahou je vytvárať prostredie, v ktorom sa mamičky aj ich bábätká cítia príjemne, komfortne a bezpečne. Dôveru, ktorú nám rodičia prejavujú pri jednom z najdôležitejších okamihov ich života, si veľmi vážime. O to viac nás teší, keď z našej pôrodnice odchádzajú spokojní a so zdravým prírastkom,“ uviedol Ondrej Balco, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Rimavskosobotská nemocnica poskytuje mamičkám možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu, ktorú vlani využilo 55 mamičiek. Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky tiež môžu naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 31 mamičiek.
V nemocnici tiež mamičkám poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo, realizujú muzikoterapiu i hydroterapiu, bonding, má zavedený rooming-in systém, a taktiež zapožičiavajú monitory dychu.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleriaf14147858f
Bianka Krejčíová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.