Objavili sa však aj netradičné mená ako Saul, Džesúr, Zac, Hasan, Ronaldo, Letty, Rosana, Dion, Sanja, Auróra, Kristian Junior, Freya, Jaman, Dior.
Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky môžu v nemocnici v Rožňave naplánovať ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 43 mamičiek. Predpôrodnú prípravu absolvovalo 103 mamičiek. V nemocnici tiež mamičkám na oddelení šestonedelia poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo a všetky mamičky majú špeciálne upravený jedálniček.
Pre mamičky v nemocnici pravidelne organizujú Deň otvorených dverí na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, cvičenie pre tehotné ženy, predpôrodnú prípravu a medzi obľúbené aktivity patrí aj Piknik s profesionálnou laktačnou konzultantkou.
V tomto roku okrem cvičenia pre tehotné ženy pribudne pre budúce mamičky aj možnosť cvičenia jogy. Rovnako tiež plánujú zriadiť rodinnú VIP izbu s možnosťou ubytovania jednej sprevádzajúcej osoby počas celej hospitalizácie rodičky po pôrode.
Ďalšie informácie o pôrode v rožňavskej nemocnici nájdu mamičky na stránke Moja pôrodnica Rožňava - Penta Hospitals.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleria7c2e9dca2c
V rimavskosobotskej nemocnici sa minulý rok narodilo takmer 800 detí: v jeden deň na svet prišlo až 7 bábätiek
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 783 pôrodov. Na svet prišlo 397 chlapcov a 389 dievčat. Tri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie sa počas uplynulého roka sústredilo aj na zvyšovanie komfortu rodičiek. Práve preto v nemocnici zútulnili nadštandardné izby, o ktoré mamičky prejavujú najväčší záujem.
Medzi najčastejšie mená, ktoré rodičia pre svoje deti vybrali, patrili u chlapcov Noel, Erik a Oliver, u dievčat Sofia, Natália a Bianka. Objavili sa však aj netradičné mená, ako napríklad Feriha, Grasielita, Tarja, Eunika, Lili Yelan, Kadir, Achmid, Erik Derik, Jaman Ali či Omar.
V uplynulom období si veľkú pozornosť získali najmä nadštandardné izby, o ktoré bol medzi rodičkami najväčší záujem. V spolupráci s Dôverou preto v nemocnici pristúpili k ich rekonštrukcii. Vďaka novému dizajnu tapiet získali príjemnejší a modernejší vzhľad.
Súčasťou zlepšení bolo aj doplnenie rozkladacích kresiel pre oteckov, aby mohli pri mamičkách a bábätkách zostať v pohodlí aj počas noci. Komfort rodín ďalej zvýšila aj inštalácia klimatizácie, ktorá spríjemňuje pobyt v pôrodnici najmä počas horúcich letných dní.
Sedem bábätiek v jeden deň
Pôrodnica v Rimavskej Sobote zažila počas roka aj výnimočný moment. V jeden deň sa tu narodilo až sedem bábätiek, čo bol najvyšší počet narodených detí v rámci jedného dňa.
Najväčšie bábätko roka sa narodilo v októbri. Vážilo 4890 gramov pri dĺžke 60 centimetrov. Naopak, najmenšie bábätko sa narodilo v máji. Po narodení vážilo len 1270 gramov. V nemocnici sa však vedia postarať aj o tých najmenších a najzraniteľnejších novorodencov. Po starostlivosti na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti bolo zdravé a prosperujúce bábätko z nemocnice prepustené v júli s váhou 2540 gramov.
Pôrod podľa predstáv mamičiek
Pôrodnica sa snaží podporovať prirodzený priebeh pôrodu a ponúka mamičkám viacero možností, ktoré im pomáhajú zvládnuť pôrod čo najlepšie. Medzi často využívané patrí bylinná náparka, fit lopty, či možnosť viesť pôrod aj v netradičnej polohe – napríklad „na štyroch“, ak si to rodička praje. Mamičky si veľmi obľúbili aj aromaterapiu, ktorá vytvára pokojnejšiu atmosféru.
„Našou snahou je vytvárať prostredie, v ktorom sa mamičky aj ich bábätká cítia príjemne, komfortne a bezpečne. Dôveru, ktorú nám rodičia prejavujú pri jednom z najdôležitejších okamihov ich života, si veľmi vážime. O to viac nás teší, keď z našej pôrodnice odchádzajú spokojní a so zdravým prírastkom,“ uviedol Ondrej Balco, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Rimavskosobotská nemocnica poskytuje mamičkám možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu, ktorú vlani využilo 55 mamičiek. Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky tiež môžu naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo 31 mamičiek.
V nemocnici tiež mamičkám poskytujú profesionálne laktačné poradenstvo, realizujú muzikoterapiu i hydroterapiu, bonding, má zavedený rooming-in systém, a taktiež zapožičiavajú monitory dychu.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/13128/na-gemeri-sa-v-uplynulom-roku-2025-narodilo-vyse-1300-deti#sigProGalleriaf14147858f
Bianka Krejčíová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-