Podujatie vytvára pre aktérov priestor na výmenu skúseností, konfrontáciu a prezentáciu zručností. Rozvíja medzinárodnú spoluprácu a buduje medziľudské vzťahy prostredníctvom spoločných zážitkov. Práve preto je aj súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2026 a svojím konceptom dokonale zapadá do témy tohto ročníka Dedičstvo v ohrození, miznúce dedičstvo.
„Existujú tradičné remeslá, ktoré dnes vo svete zažívajú medzi tvorcami a nadšencami svoju renesanciu. Paličkovaná čipka je rozhodne jedným z nich. Čipkárky a čipkári prinášajú tradičné vzory aj do súčasného dizajnu a svoje práce prezentujú na mnohých medzinárodných podujatiach. Hoci sa čipka dnes už málo používa v pôvodnom kontexte, napríklad na čepce či kútne plachty, jej krása a hodnota ručnej práce zostávajú. Gemerské osvetové stredisko spoločne s Klubom paličkovanej čipky pri GOS prináša oslavu tohto umenia už sedemnásty krát práve v našom meste, v Rožňave,“ pozýva riaditeľka GOS Anežka Kleinová.
Prednášky a workshopy
Témou tohto ročníka je starohorská a gemerská čipka. Čipky z baníckych osád stredného Slovenska z okolia obce Staré Hory boli známe ako starohorské čipky. O čipke z tohto regiónu prinesie informácie Katarína Chruščová, riaditeľka regionálneho centra remesiel ÚĽUV Banská Bystrica spolu s čipkárkami a členkami Klubu paličkovanej čipky Riečička pri RCR ÚĽUV Banská Bystrica Alžbetou Gregorovou a Tatianou Rovnou.
Most, ktorý nás spája
Pevným bodom programu bude aj tento rok MOST, ktorý nás spája, medzinárodné dielo paličkovanej čipky. Projekt vznikol v roku 2012 a symbolizuje možnosť medzinárodného odborného uvažovania a spolupráce sprostredkovaním kultúr a hodnôt. Dielo cestuje po svete, rozširuje sa o nové medzinárodné diela a návštevníci festivalu ho budú môcť vidieť aj naživo.
Výstavy
Domáci aj zahraniční čipkári počas podujatia predstavia svoje diela v rámci jedinečnej medzinárodnej výstavy, ktorú si budú môcť pozrieť aj návštevníci festivalu. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa odprezentujú známe poľské čipkárky Ewa Szpila a jej dcéra Malgorzata Szpila z Bobowej. Výstava s názvom Pomiędzy - Ewa Szpila, Małgorzata Szpila bude pre verejnosť prístupná do 30. októbra 2026.
Jedným z cieľov festivalu je osloviť mladšiu generáciu a nových záujemcov, ktorí môžu počas návštevy nahliadnuť do tajomstiev tohto remesla a náročnej textilnej techniky. Organizátori sa tešia na všetkých návštevníkov a srdečne ich pozývajú na toto výnimočné podujatie.
Martin Balog
































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-