Kritériá boli prísnejšie
Na tohtoročnom jarmoku bolo v centre mesta obsadených viac ako dvesto stánkov a bolo vydaných takmer stopäťdesiat povolení. Tridsaťtri stánkov tvoril sortiment remeselnej a ľudovej výroby. „Najdôležitejším kritériom pre výber predajcov na trhu bol tradičný charakter tovaru, ktorý dotvára atmosféru blížiacich sa najkrajších sviatkov v roku. Prednosť tak dostali tí, ktorí ponúkali ručne vyrobené vianočné ozdoby, medovníky, cukrovinky, medovinu ,drevené výrobky, výšivky, čipky, hračky, keramiku čiže sortiment s ktorým sa počas roka zákazník bežne na pultoch obchodov nestretne,“ uviedla Zuzana Mazanová z odboru právneho a správy majetku Mestského úradu v Rožňave.
Tradičná zabíjačka
Zabíjačkové hody sa v prvý deň trhov začali presne o 11. hodine. Desaťčlenný personál sa však na nedostatok práce sťažovať nemohol počas celého trhu. „Dali sme si záležať a prácu zorganizovali tak, aby prví návštevníci pochúťky, ktoré sme pripravili z troch prasiat mohli vychutnať v presne naplánovanom čase. Podobne ako v predošlom roku ponúkame obložený tanier, ktorý tvorí zmes zabíjačkových výrobkov. Pripravili sme prakticky všetko od klobás až po paprikovú slaninu,“ povedal šéf zabíjačkových hodov Peter Legnár.
Dva pohľady
Každá akcia, podujatie či už kultúrne, spoločenské, alebo športové je ponímané okom verejnosti z dvoch pohľadov, jarmoky a trhy nevynímajúc. Objektivita často ustupuje do pozadia a prednosť dostávajú subjektívne pocity a emócie. „Tohtoročný trh som navštívila dvakrát. Cez deň som sa dôkladne poprechádzala, neobišla ani jedného predajcu a neskôr v podvečer pohľad na osvetlené stánky mi viac pripomínal sviatočnú atmosféru. Mne osobne sa ponúkaný sortiment páčil, nakoľko brakového tovaru bolo málo a naopak remeselníckeho viac ako v predchádzajúcom roku. Bolo si z čoho vyberať a každý si mohol i keď len drobnosť zakúpiť podľa svojho gusta,“ uviedla zhovorčivá staršia pani, ktorá cestu merala až z Mokraniec. Z mini prieskumu sa dalo konštatovať, že spokojnosť prevládala, ale boli aj takí, ktorí kývli rukou a len tak na pol huby konštatovali “šmelina, brak, nič nové u nás“. S pribúdajúcim časom v chladnejšom podvečeri primŕzal úsmev na tvárach aj predavačom a niektorým sa zinkasované tržby nepozdávali. „Som tu konečne doma, ale termín konania trhu mi vôbec nevyhovuje, zákazníkov je tak pomenej,“ konštatovala predavačka s medovinou, ktorá počas letného jarmoku, konanom na sídlisku Juh v tom čase vyjadrila nespokojnosť pre zmenu s miestom konania.
Hodnotný kultúrny program
Umelecká únia mala v prvá deň na radnici koncert, ale prevažnú časť kultúrneho programu zastrešovalo divadlo Actores, ako spoluorganizátor trhov. “V divadelnej sále sme mali predstavenie „Perinbaba“ v podaní žilinských umelcov. Bolo to posledné predstavenie pre deti v tomto roku. Súčasťou bolo aj vyhodnotenie cyklu cesty za rozprávkami, prišiel Mikuláš, ktorý deťom rozdával darčeky. Predstavenie bolo vypredané do posledného miesta. Vo foyeri pred vstupom do divadla bola výstavka pod názvom „Pani zima“, ktorú inštaloval Štefan Lipták spolu s Jankou Schwartzovou. V druhý deň trhu bol v katedrále vianočný koncert, kde sa predstavili umelci ako muzikálová speváčka Silvia Donová, Árpi Farkaš so svojimi hudobníkmi, Miklóš Nyéky, spievala Alenka Temešiová, Peťo Szöllöš, detský spevácky zbor zo ZŠ Ul. Pionierov. Koncert bol spojený s vianočným bazárom predmetov a výťažok sa venuje na podporu tým, ktorí nemajú dôstojný domov v meste. Na záver tretieho dňa bola pripravená divadelná komédia „Kapustnica“, s ktorou sa predstavili divadelníci z Popradu,“ uviedol Robo Kobezda, herec divadla Actores.
Vynaliezavosť nemá hraníc
Kým väčšina trhovníkov pristupovala od registrácie až po samotný predaj vo všetkej počestnosti v tomto roku zaznamenali aj počin hraničiaci s drzosťou najväčšieho kalibru. „V minulosti sa stávali drobné priestupky, ktoré sme pri kontrolách trhovníkov zaznamenali. Niektorí si svojvoľne rozšírili vyhradený priestor na predaj, alebo zabrali stanovisko inému predajcovi. Tentoraz sme však zistili skutočnosť, ktorá nemá s predajom nič spoločné a je neseriózna voči poctivým predajcom. Celá registrácia prebieha totiž elektronickou formou prostredníctvom počítača, čo je racionálnejšie, veď v deň trhu registrovať ľudí priamo na mieste by bolo zdĺhavé. Zistiť tak skutočný stav sa dá až počas kontroly. Jedna podnikateľka si totiž zakúpila tri miesta s nahláseným sortimentom tovaru. Na mieste sme však zistili, že vôbec na trhu nebolo. Svoje miesto predala ďalšiemu, ktorý nevlastnil povolenie predávať potravinársky sortiment, ktorý vyžaduje zvláštne schvaľovanie. Dotyčný predávajúci tretie miesto predal ďalšej osobe s tovarom, ktorý taktiež nebol na zozname povolenia. Následne museli „čierní“ predajcovia svoj tovar zbaliť a boli vyzvaní k ukončeniu predaja,“ vylíčila incident Z. Mazanová, ktorá už roky v tejto „brandži“ pôsobí, ale s niečím podobným sa ešte nestretla.
Text a foto Karol Csobádi
{gallery}obsah/roznava/trh{/gallery}
{jcomments on}





















Vianočný trh v Rožňave, ktorého devätnásty ročník sa začal v nedeľu 18. decembra 2011, keď sa na adventnom venci rozhorela posledná sviečka, trval do utorkového večera. Na Námestí baníkov tak atmosféru blížiacich sa sviatkov Vianoc umocnila nielen hudba, koledy, ale aj typický vianočný tovar a tradičné domáce zabíjačkové hody. Súčasťou vianočných trhov bol aj živý Betlehem, nechýbala medovina, vianočný punč či primátorský grog. Ľudoví remeselníci, prevažne z Poľska a Maďarska sa sústredili v severnej časti námestia. Po prvýkrát boli pre deti pripravené v priestoroch mládežníckeho klubu Zóny M aj tvorivé dielne a nechýbal ani hodnotný kultúrny program.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.