Lipták a premietanie nebolo prerušené ani počas 2. svetovej vojny. Ale v roku 1948 bolo štátom skonfiškované a premenované na kino Partizán. V rokoch 1952 - 54 bola postavená nová budova na Štítnickej ulici, premietalo sa päťkrát do týždňa. V 70-tych rokoch, v čase rozmachu baníctva, bol zmenený názov na kino Baník. Na prelome 60-tych a 70-tych rokov bolo nainštalované panoramatické plátno, nová premietacia technika a zväčšila sa kapacita, čím dostala Rožňava jedno z najmodernejších panoramatických kín vo Východoslovenskom kraji. V tomto období (1968 - 74) v čase rekonštrukcie, bolo premietanie dočasne presunuté do Domu osvety - súčasného Domu tradičnej kultúry Gemera (Gemerské osvetové stredisko) na Betliarskej ulici. Zaujímavým počinom bolo v roku 1969 založenie filmového klubu v alternatívnych priestoroch Domu osvety. Po roku 1989 začalo mestom prevádzkované (opäť premenované) kino Panoráma upadať z dôvodov zvyšovania vstupného, klesajúceho počtu návštevníkov a zvyšujúcich sa režijných nákladov.
„Túto históriu kinovníctva zdokumentoval vo svojej práci Rožňavčan filmár Emil Gallík. Jeho zistenia poopravili aj pretrvávajúce názory pamätníkov, že v budove osvety bolo prvé rožňavské kino,” vysvetľuje Anežka Kleinová (GOS) a pokračuje, „a tiež nám pomohli v rozhodnutí ako naše kino nazveme. Inšpirovaní tradíciou, rozhodli sme sa zachovať historický názov kino APOLLO, avšak s modernou technológiou E-cinema HD, najvhodnejšou pre flexibilné využitie multifunkčnej sály Domu tradičnej kultúry Gemera.”
Prostredníctvom tejto techniky má kino Apollo ambíciu stať sa centrom rozvoja filmovej kultúry na Gemeri a suplovať aspoň čiastočne absenciu riadneho kina v okruhu zhruba šesťdesiat kilometrov. Napriek tomu, že multifunkčná sála neumožňuje vzostupné sedenie, veríme, že kvalitnou projekčnou a zvukovou technikou, a tiež výberom filmov dokážeme osloviť súčasného diváka náročného nielen na obsah, ale aj formu. Pripravujeme projekcie filmov všetkých kategórií od zábavných, hudobných, animovaných, rodinných, klubových, ale aj dokumentárnych, vzdelávacích, festivalových, tematických, vychádzajúc zo sedemročnej skúsenosti s dramaturgiou letného kina. Rovnako budeme pre verejnosť pokračovať v osvedčenom štvrtkovom termíne a pridáme aj klubové a rodinné nedele. Veríme, že návštevníci a fanúšikovia nám ostanú verní, a že sa nám podarí spoločne vytvoriť atmosféru akú sme postupne vybudovali v letnom kine počas siedmich rokov.
Programová štruktúra pripravená do konca kalendárneho roka počíta s pravidelným štvrtkovým premietaním od 19.00 a v nedeľu sa budú striedať rodinné filmy od 16.00 s klubovými večermi so začiatkom o 19.00.
Okrem toho pripravujeme projekcie filmov pre školy v dopoludňajších hodinách a obľúbené tematické festivaly pre verejnosť vo večernom čase.
Sála má obmedzenú kapacitu 80 miest formou voľného sedenia, preto je možné zakúpiť lístky v predpredaji v pracovných dňoch od 8.00 do 15.30 v priestoroch kina.
V čase premietania bude kino otvorené 30 minút pred začiatkom.
Vstupné je jednotné a odvíja sa od ceny licencie na premietanie, obvykle 2 €.
Projekt kina Apollo finančne podporil Audiovizuálny fond a Košický samosprávny kraj.
Anežka Kleinová
Úryvok z novín Sajóvidék z 9.7.1914:
„Stále kino v Rožňave.
Tak ako to vyžaduje dnešná moderná doba, s vyhovujúcim zariadením, zaslúžiacim si pochvalu, otvoril divadlo pohyblivých obrazov – na Brzotínskej ulici neďaleko námestia (roh Šafárikovej a Špitálskej), v dome Nehrerovcov, Lipták György, tunajší robotník mechanik.
Otvorenie nového kina Apollo 28. júna sa stretlo s obrovským záujmom divákov.
Z našej strany sme tomuto podnikateľovi dlžní úprimné uznanie, poznajúc vzdelávaciu a kultúrnu hodnotu pohyblivých obrazov, hlavne keď sa neusiluje o získavanie divákov na úkor mravných hodnôt. S veľkou spokojnosťou hľadíme na budúce fungovanie kina aj vzhľadom na dôveryhodnosť terajšieho majiteľa. Veríme, že po prekonaní počiatočných ťažkostí v podnikaní bude prevádzka kina úspešná a zaslúžilá, ktorú naša spoločnosť so záujmom sleduje od jeho začiatku. V nedeľu ,,plný dom“ sledoval poobedňajšie a večerné úspešné predstavenia filmu Žlté žriebätko.”
PROGRAM KINA APOLLO V ROŽŇAVE NA OKTÓBER 2015:
































V Rožňave začínajú od 1. októbra 2015 pravidelné filmové projekcie vo vynovenom Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Gemerské osvetové stredisko otvára digitálne kino Apollo októbrovým programom s ponukou všetkých žánrov a pre každého.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-