Podľa výsledkov Slovenského štatistického úradu bola účasť v jednotlivých krajoch Slovenska takáto: Bratislavský kraj – 17,89%, Trnavský kraj – 17,28%, Nitriansky kraj – 15,52%, Banskobystrický kraj - 24,61% a Košický kraj – 12,21%. Z prehľadu vidieť, že o voľby predsedu SK mali najväčší záujem voliči v Banskobystrickom kraji, kde sa volieb v druhom kole zúčastnilo dokonca viac voličov, než ich prišlo k urnám v prvom kole, čo sa nepodarilo ani v jednom z ďalších krajov. Zrejme aj z tohto dôvodu sa podarilo rozhodnúť, že predsedom ich kraja bude nováčik medzi predsedami - Marian Kotleba.
Pozrime sa trošku bližšie na to, ako sa na voľbách v tomto kole podieľali voliči gemerského regiónu.
Keďže Gemer svojou rozlohou zasahuje do dvoch krajov - Banskobystrického a Košického, musíme tieto skutočnosti zohľadniť zvlášť. Podčiarknime, že Gemer v Banskobystrickom kraji bol súčasťou dvoch volebných obvodov – č. 9 Rimavskosobotský a č. 8 Revúcky. V nich prišlo v II. kole odovzdať hlas pre jedného z dvoch kandidátov 20 902 voličov. 23,57 % z nich tvorili voliči Revúckeho okresu. Aj oni sa nemalou mierou pričinili o to, že Marian Kotleba, jediný kandidát strany ĽS Naše Slovensko, podstatným rozdielom v rámci kraja odsunul z tejto funkcie trojnásobného predsedu BBSK Vladimíra Maňka a dosiahol druhý najväčší rozdiel medzi druhým kandidujúcim v tomto kole v porovnaní s ostatnými krajmi. Už teraz si dávajú ostatní voliči, politici i politológovia otázku - aký tento výsledok bude mať ďalšie pokračovanie v rozvoji kraja a či prinesie ďalší posun v činnosti tohto samosprávneho orgánu. Stačí spomenúť, že predseda vzišiel zo strany ĽS Naše Slovensko, kým v krajskom zastupiteľstve nezastupuje túto stranu ani jeden poslanec.
V Košickom kraji vo volebnom obvode č. 8 boli zaradení voliči Rožňavského okresu, ktorí prišli dať svoj hlas jednému z dvojice - Z. Trebuľa, R. Bauer. Vyššie bolo spomenuté, že tento kraj sa svojou účasťou voličov v II. kole zapísal ako kraj s najnižšou účasťou. Samozrejme, že v tomto smere nezaostali ani voliči spomínaného obvodu, ktorý zaberá hornú časť Gemera. K volebným urnám prišlo iba 4324 voličov, čo predstavuje 8,88% z celkového počtu zapísaných v zozname voličov tohto volebného obvodu. Rudolf Bauer získal v tomto obvode dôveru od 1449 voličov, kým Zdenko Trebuľa až 2817. Zdá sa , že táto skutočnosť tiež pomohla Zdenkovi Trebuľovi, aby svoj doterajší postu neopustil a zastával funkciu predsedu aj naďalej. Potvrdzuje to aj záverečný údaj: v rámci Košického kraja v druhom kole volieb najviac hlasov - 39 970 – získal Zdenko Trebuľa, kým Rudolf Bauer zaostal za ním iba tesne s dôverou 35 339 voličov. Ako sa zvoleným predsedom bude dariť, či nedariť vo funkciách ukážu výsledky ich pôsobenia na týchto postoch v nadchádzajúcom 4-ročnom období.
MG-OD

































Výsledky druhého kola volieb do samosprávnych krajov na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 23. novembra 2013, dali definitívnu podobu zloženia predsedov jednotlivých samosprávnych krajov. Voliči rozhodli, že k trom menám, ktoré dosiahli už v prvom kole 50 percentnú hranicu, v Žilinskom kraji – Juraj Blanár, v Trenčianskom kraji Jaroslav Baška a v Prešovskom kraji Peter Chudík, pribudli po druhom kole tieto mená: v Bratislavskom kraji voliči rozhodli, že staronovým predsedom bude na ďalšie volebné obdobie Pavol Frešo, v Trnavskom kraji Tibor Mikuš, v Nitrianskom kraji Milan Belica, v Banskobystrickom kraji Marian Kotleba a v Košickom kraji Zdenko Trebuľa. Z tejto pätice bude po prvýkrát vykonávať túto významnú funkciu Marian Kotleba, ktorý je najväčším prekvapením nielen tohto kola volieb, ale volieb do samosprávnych krajov v tomto roku vôbec.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-