dôchodcov Rožňava svoju účasť zrušil.
V prvej polovici turnaja tímy súťažili v 6 základných skupinách po 3 tímoch. V každej skupine súťažili systémom každý s každým. Zo základných skupín do štvrťfinále postúpili víťazi skupín a 2 tímy z druhého miesta s najlepším skóre. Do finále sa prebojovali tímy ZOM Prešov 1 a Diecézna charita Rožňava Šmolkovci, o tretie miesto zápasili tímy Špeciálna základná škola Dobšiná 2 a ZOM Prešov 3.
Medailové pozície obsadili nasledovné tímy:
1. ZOM Prešov 1 – zlato
2. Diecézna charita Rožňava Šmolkovci – striebro
3. ZOM Prešov 3 – bronz
4. Špeciálna základná škola Dobšiná 2 – Cena Matice Slovenskej
Podrobné výsledky a umiestnenie ďalších tímov nájdete vo prílohe nižšie. Výherné poháre vyrezávané z dreva, ktoré pre víťazov vyrobil hlavný rozhodca, odovzdal medailistom primátor Rožňavy Pavol Burdiga. Každý hráč obdržal účastnícky list a drobnú vecnú cenu v podobe básnickej zbierky Ondreja Bašták Ďurána Dážď a Slnko.
Napriek tomu, že mnohí hráči, vrátane hráčov z Diecéznej charity a ŠZŠ Dobšiná hrali bocciu po prvý krát, zachránili medailové pozície pre domácich. Viacerí hráči z Občianskeho združenia ZOM Prešov hrávajú bocciu na súťažnej úrovni a nebyť toho, že ich druhý tím ZOM Prešov 2 sa stretol v štvrťfinále s ich prvým tímom ZOM Prešov 1, takže jeden z nich musel nutne prísť o možnosť siahnuť na medailové pozície, mohol byť boj Diecéznej charity Rožňava o striebro komplikovanejší. Hráči Diecéznej charity však hrali skvele a svoje 2. miesto si plne zaslúžili.
ŠK Boccia ZOM Prešov vznikol ako prvý a dosiaľ jediný športový klub boccie na Východnom Slovensku v septembri 2013 a na turnaji v Rožňave tak víťazstvom svojho tímu oslávil ročné jubileum svojho fungovania.
Charakter turnaja bol nielen súťažný, ale aj vzdelávací a propagačný. Hráčom, ktorí sa s bocciou nikdy predtým nestretli, boli na začiatku turnaja v prezentačnej hre vysvetlené základné pravidlá hry a ostatní, skúsenejší hráči boccie počas celého turnaja dozerali na svojich nových kolegov a na správny priebeh hry.
Rovnako viacerí rozhodcovia, ktorí rozhodovali na 6 ihriskách, boli nováčikovia. Na ich korektné rozhodovanie dávali pozor ich skúsenejší kolegovia, hráči boccie a nakoniec hlavný rozhodca Ondrej Bašták Ďurán, ktorí bol privolaní pri sporných prípadoch.
Boccia je šport určený primárne pre ťažko telesne postihnutých športovcov, ale jeho integrovaná verzia je vhodná pre všetkých – či už rôzne zdravotne postihnutých, telesne alebo mentálne, seniorov, deti, zdravých ľudí. Boccia je vhodným integračným prostriedkom, pretože má v sebe potenciál spájať ľudí bez hendikepu s ľuďmi so zdravotným postihnutím bez toho, aby sa hendikep zdravotne postihnutých hráčov prejavil negatívne na úrovni ich hry – všetci hrajú vyrovnanú hru. Je to jednoduchý, ľahko pochopiteľný šport. Jeho základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Charakter boccie je pokojný, ide skôr o strategickú hru a nie o podávanie veľkého fyzického výkonu, napriek tomu však prináša hráčom adrenalínové zážitky, vyžaduje sústredenie a ako každý šport si žiada od hráčov, ktorí majú ambície hrať bocciu súťažne, tréning.
Od roku 1984 je boccia zaradená medzi paralympijské disciplíny. Slovenskí hráči dosahujú v tomto športe popredné priečky na medzinárodných súťažiach. V čase konania turnaja v Rožňave je naša reprezentácia na Majstrovstvách sveta v Pekingu.
V Rožňave bocciu hrávajú klienti Domova sociálnych služieb Jasanima a Amália, ktorí už takmer rok trénujú pravidelne v priestoroch DSS Jasanima. Na turnaj sa prišli pozrieť aj klienti Domova dôchodcov Rožňava, ktorí sa s bocciou stretli začiatkom tohto roka a mali možnosť trénovať bocciu aj vo svojom zariadení, pretože si zakúpili sadu boccia loptičiek.
Bocciu si už v Rožňave vyskúšali aj na Psychiatrickom oddelení v rožňavskej nemocnici a v Červenom kríži Rožňava.
Verím, že aj tento turnaj prispeje k spopularizovaniu boccie medzi širšou verejnosťou a informácia o tejto hre sa vďaka nemu dostane medzi ľudí s ťažkým telesným postihnutím, ktorí by v bocci mohli nájsť záľubu, prospešnú fyzickú aktivitu a plnohodnotnú sebarealizáciu.
Autor článku: Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
Výsledky turnaja klikni!
FOTOGALÉRIA Z TURNAJA klikni!

































Dňa 19.9.2014 sa v Športovej hale v Rožňave uskutočnil Turnaj tímov v integrovanej bocci, organizovaný Mestom Rožňava, Domom Matice slovenskej v Rožňave a firmou BASHTO. Turnaj prišiel otvoriť primátor Rožňavy Pavol Burdiga, úvodné slovo mala riaditeľka Domu Matice Slovenskej v Rožňave Zlatica Halková a organizačné pokyny dostali hráči na začiatku turnaja od hlavného rozhodcu turnaja Ondreja Baštáka Ďurána. Na otvorení sa zúčastnili aj zástupcovia partnerských miest Rožňavy z Českej Republiky, Maďarska a Srbska.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-