a Kežmarku – mestám, v ktorých sa tohto rokuLesnícke dni konali. Cieľom lesníckych dní bolo bližšie priblížiť širokej verejnosti a deťom, predovšetkým v mestách, les a lesníctvo. Lesnícky deň sa začal v Rožňave o 9.00 hod. V príhovore vystúpil aj riaditeľ Odštepného závodu Lesov SR v Rožňave Ing. Juraj Balázs, ktorý o. i. povedal: „Región Gemera a okolie Rožňavy je bohaté na lesy, ktoré sú v súčasnosti naším najväčším bohatstvom. Značnú časť týchto lesov spravuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prostredníctvom nášho Lesného závodu so sídlom tu v Rožňave. A sme úprimne radi, že sa Lesný závod v tomto regióne udržal a že aj v súčasnosti dáva prácu stovkám jeho obyvateľom. Práca v lesníctve, podobne ako práca učiteľov v školstve, nie je naším zamestnaním, ale je naším životným poslaním. A uvedomujeme si, že naším dôležitým poslaním, v ktorom popri vzornom lesníckom hospodárení, je dôležité otvoriť a sprístupniť les a lesníctvo pre širokú verejnosť a zvlášť pre deti a mládež, ktorí obzvlášť v tomto modernom svete potrebujú kontakt s prírodou. V minulých rokoch Lesný závod Rožňava organizoval niekoľko menších podujatí priamo v lese, najčastejšie v Betliari. A tohto roku sme mali zámer priniesť kus lesa a lesníctva práve na námestie mesta Rožňava, aby k nám deti a verejnosť mali bližšie. Ešte chcem dodať, že našimi lesníckymi akciami, našou lesnou pedagogikou nechceme konkurovať či miešať sa do remesla našim kolegom učiteľom. Chceme len v rámci našich možností podať ruku školám, učiteľom a žiakom a priviesť ich takto k nám do lesa, aby mohli vidieť a zažiť to, čo sa počas školských hodín učia. Počas prípravy tohto podujatia sme v Rožňave a v jej okolí stretli viacero mimoriadne šikovných a vzácnych ľudí, ktorí boli ochotní prispieť k príprave tohto spoločného podujatia a o ktorých mnohí ani netušíme, že ich tu v Rožňave máme. Spomeniem unikátne Banícke múzeum, mimoriadne aktívne a šikovné Združenie gemerských remeselníkov, skvostné bábkové Divadlo rozprávok, Sokoliarov z Jovíc, a to sme neobjavili a neoslovili ďalších. Pri príprave tohto podujatia sme ale všetci pochopili jednu dôležitú vec, a to, že musíme spojiť sily a spolupracovať, aby sa podarila spoločná vec pre verejnosť. Spolupracovať a povýšiť verejný záujem nad naše individuálne záujmy je cestou do budúcnosti, aby sa náš rožňavský región rozvíjal, aby sme tu pritiahli návštevníkov, turistov a hlavne, aby tu mali ľudia prácu...“
Lesníckeho dňa na rožňavskom námestí sa zúčastnilo takmer 700 detí – žiakov základných škôl z Rožňavy a okolia. Keďže sa jednalo o regionálny lesnícky deň, lesníkom z Rožňavy prišli vypomôcť aj kolegovia z ďalších Lesných závodov – Prešov, Košice, Sobrance a Vranov, ktorí sa venujú lesníckej pedagogike a práci s deťmi a mládežou. Pre deti boli pripravené vedomostné súťaže, ukážky, hry, ale aj práce a zručnosti na 10 tematických stanovištiach: I. Doprava v lese, II. Nástroje a pomôcky lesníka, III. Ochrana lesa pred škodcami, IV. Poľovníctvo, sokoliarstvo a kynológia, V. Lesná zver a zvieratá,VI. Pestovanie lesa a lesná škôlka,VII. Ťažba dreva, VIII. Baníctvo, IX. Váš odkaz lesu, X. Lesná a remeselnícka tvorivá dielňa. Popritom sa mohli zahrať v Divadle rozprávok, dozvedieť sa niečo o sokoliarstve či súťažiť v poznávaní stromov o víkendový pobyt na lesníckej chate.
Množstvo faktov a informácií o lesoch, popretkávaných novými zážitkami, hrami a zábavou pripomenulo v piatok na rožňavskom námestí deťom i dospelým význam a dôležitosť lesov pre život človeka a oslávilo ich krásu a výnimočnosť. Lesníci a lesní pedagógovia prostredníctvom zábavy, hier a súťaží deťom priblížili prácu lesníkov a úlohy lesného hospodárstva a odovzdávali im nielen informácie a svoje skúsenosti, ale najmä lásku a úctu k prírode a ku všetkému živému. Reakcie a pozitívne ohlasy detí i dospelých sú dôkazom, že takéto podujatia pri motivácii k osobnej zodpovednosti za ochranu hodnôt lesa majú veľký význam.
Marcel Lehocký
Foto: Karol Csobádi
{jcomments on}
































Lesný závod Rožňava sa tohto roku po prvýkrát zapojil do celoslovenskej akcie Lesníckych dní, konanej pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. A tak v spolupráci s Mestom Rožňava, Baníckym múzeom v Rožňave, Združením gemerských remeselníkov a Bábkovým divadlom rozprávok z Rožňavy sa dňa 26. apríla 2013 na Námestí baníkov konal Lesnícky deň po gemersky. Rožňava sa tak zaradila k Bratislave, Zvolenu, Prešovu
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-