a Kežmarku – mestám, v ktorých sa tohto rokuLesnícke dni konali. Cieľom lesníckych dní bolo bližšie priblížiť širokej verejnosti a deťom, predovšetkým v mestách, les a lesníctvo. Lesnícky deň sa začal v Rožňave o 9.00 hod. V príhovore vystúpil aj riaditeľ Odštepného závodu Lesov SR v Rožňave Ing. Juraj Balázs, ktorý o. i. povedal: „Región Gemera a okolie Rožňavy je bohaté na lesy, ktoré sú v súčasnosti naším najväčším bohatstvom. Značnú časť týchto lesov spravuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prostredníctvom nášho Lesného závodu so sídlom tu v Rožňave. A sme úprimne radi, že sa Lesný závod v tomto regióne udržal a že aj v súčasnosti dáva prácu stovkám jeho obyvateľom. Práca v lesníctve, podobne ako práca učiteľov v školstve, nie je naším zamestnaním, ale je naším životným poslaním. A uvedomujeme si, že naším dôležitým poslaním, v ktorom popri vzornom lesníckom hospodárení, je dôležité otvoriť a sprístupniť les a lesníctvo pre širokú verejnosť a zvlášť pre deti a mládež, ktorí obzvlášť v tomto modernom svete potrebujú kontakt s prírodou. V minulých rokoch Lesný závod Rožňava organizoval niekoľko menších podujatí priamo v lese, najčastejšie v Betliari. A tohto roku sme mali zámer priniesť kus lesa a lesníctva práve na námestie mesta Rožňava, aby k nám deti a verejnosť mali bližšie. Ešte chcem dodať, že našimi lesníckymi akciami, našou lesnou pedagogikou nechceme konkurovať či miešať sa do remesla našim kolegom učiteľom. Chceme len v rámci našich možností podať ruku školám, učiteľom a žiakom a priviesť ich takto k nám do lesa, aby mohli vidieť a zažiť to, čo sa počas školských hodín učia. Počas prípravy tohto podujatia sme v Rožňave a v jej okolí stretli viacero mimoriadne šikovných a vzácnych ľudí, ktorí boli ochotní prispieť k príprave tohto spoločného podujatia a o ktorých mnohí ani netušíme, že ich tu v Rožňave máme. Spomeniem unikátne Banícke múzeum, mimoriadne aktívne a šikovné Združenie gemerských remeselníkov, skvostné bábkové Divadlo rozprávok, Sokoliarov z Jovíc, a to sme neobjavili a neoslovili ďalších. Pri príprave tohto podujatia sme ale všetci pochopili jednu dôležitú vec, a to, že musíme spojiť sily a spolupracovať, aby sa podarila spoločná vec pre verejnosť. Spolupracovať a povýšiť verejný záujem nad naše individuálne záujmy je cestou do budúcnosti, aby sa náš rožňavský región rozvíjal, aby sme tu pritiahli návštevníkov, turistov a hlavne, aby tu mali ľudia prácu...“
Lesníckeho dňa na rožňavskom námestí sa zúčastnilo takmer 700 detí – žiakov základných škôl z Rožňavy a okolia. Keďže sa jednalo o regionálny lesnícky deň, lesníkom z Rožňavy prišli vypomôcť aj kolegovia z ďalších Lesných závodov – Prešov, Košice, Sobrance a Vranov, ktorí sa venujú lesníckej pedagogike a práci s deťmi a mládežou. Pre deti boli pripravené vedomostné súťaže, ukážky, hry, ale aj práce a zručnosti na 10 tematických stanovištiach: I. Doprava v lese, II. Nástroje a pomôcky lesníka, III. Ochrana lesa pred škodcami, IV. Poľovníctvo, sokoliarstvo a kynológia, V. Lesná zver a zvieratá,VI. Pestovanie lesa a lesná škôlka,VII. Ťažba dreva, VIII. Baníctvo, IX. Váš odkaz lesu, X. Lesná a remeselnícka tvorivá dielňa. Popritom sa mohli zahrať v Divadle rozprávok, dozvedieť sa niečo o sokoliarstve či súťažiť v poznávaní stromov o víkendový pobyt na lesníckej chate.
Množstvo faktov a informácií o lesoch, popretkávaných novými zážitkami, hrami a zábavou pripomenulo v piatok na rožňavskom námestí deťom i dospelým význam a dôležitosť lesov pre život človeka a oslávilo ich krásu a výnimočnosť. Lesníci a lesní pedagógovia prostredníctvom zábavy, hier a súťaží deťom priblížili prácu lesníkov a úlohy lesného hospodárstva a odovzdávali im nielen informácie a svoje skúsenosti, ale najmä lásku a úctu k prírode a ku všetkému živému. Reakcie a pozitívne ohlasy detí i dospelých sú dôkazom, že takéto podujatia pri motivácii k osobnej zodpovednosti za ochranu hodnôt lesa majú veľký význam.
Marcel Lehocký
Foto: Karol Csobádi
{jcomments on}

































Lesný závod Rožňava sa tohto roku po prvýkrát zapojil do celoslovenskej akcie Lesníckych dní, konanej pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. A tak v spolupráci s Mestom Rožňava, Baníckym múzeom v Rožňave, Združením gemerských remeselníkov a Bábkovým divadlom rozprávok z Rožňavy sa dňa 26. apríla 2013 na Námestí baníkov konal Lesnícky deň po gemersky. Rožňava sa tak zaradila k Bratislave, Zvolenu, Prešovu
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-