O pivovare Kaltenecker
Pivovar Kaltenecker zahájil svoju činnosť v roku 1997 ako reštauračný minipivovar v novopostavenej budove určenej špeciálne na tento účel. Je situovaný na východnom okraji mesta Rožňava, na okraji sídliska Juh popri spojnici E571, ktorá spája Košice s Bratislavou. Reštauračný pivovar Kaltenecker sa veľmi rýchlo stal obľúbeným a vyhľadávaným miestom slovenských, ako aj zahraničných návštevníkov mesta Rožňava a regiónu Gemer. Špecifickým sa stal najmä ponukou tradičných špecialít slovenskej, českej, maďarskej a regionálnej kuchyne, ako aj stále širšou ponukou vlastného nepasterizovaného piva Kaltenecker Kras a Brokát.
Podpredsedu Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska Ladislav Kovács činnosť pivovaru upresnil: „
Pivo varíme v Rožňave v našom pivovare už rovných štrnásť rokov a zatiaľ sme vyrobili a uviedli na trh dvadsaťtri druhov piva. Žiaľ z kapacitných dôvodov nevieme všetky druhy vyrábať celoročne, aj keď je o nich značný záujem, ale viac ako polovicu pivných špeciálov prinášame sezónne v rôznych ročných obdobiach hlavne podľa typu a charakteru piva. Najviac sezónnych pivných špeciálov ponúkame od jesene do jari. Ako novinku sa nám vlani podarilo vyrobiť najsilnejšie slovenské pivo s obchodným názvom Brokát 27 Old Beer. Je to veľmi silná dvadsaťsedmička s extra dlhým ležaním až šesť mesiacov. Pivo posledných šesťdesiat dní leží dokonca v dubových sudoch po šesťputňovom tokajskom víne. Okrem chmeľu sme použili pri tomto pive na zvýraznenie chuti aj koriander, borievku, smrekové ihličie a mladé smrekové výhonky. Veľmi dlho sme plánovali vývoj a výrobu tohto pivného špeciálu, ale vlani prišla tá správna konštelácia hviezd.Najviac uznania na medzinárodnej európskej a svetovej pivnej scéne pravidelne získavame s pivným špeciálom značky Brokát tmavý, alebo Brokát Dark, ktorý napríklad v roku 2008 získal na medzinárodnej pivnej súťaži v Českých Budějoviciach vo svojej kategórii prvé miesto, zlatú medailu a prestížny titul Pivo Českej republiky. Vlani bolo toto pivo zaradené aj v Londýne do encyklopédie medzi tisíc najlepších pív sveta.
Pätnásť rokov od založenia pivovaru Kaltenecker oslávime presne o rok v januári 2012 a už teraz v januári 2011 sme vyrobili limitovanú sériu pivného špeciálu s názvom Archa. Jedná sa o vrchne kvasený tmavý, až čierny pivný špeciál, ktorý bude mať extra dlhé zrenie až jeden rok. Okrem toho celá limitovaná produkcia 400 litrov bude stočená do fliaš, ktoré budú rozdelené na štyri štvrtiny. Prvých sto litrov bude uvedených do predaja v januári 2012 ako výročné narodeninové pivo. Zvyšok pôjde do archívu, totiž tento druh piva je zvlášť vhodný aj na archiváciu s potenciálom dozrievania ešte minimálne ďalších pätnásť až dvadsať rokov. Toto my aj urobíme a sto litrov tohto piva vyberieme z archívu najskôr o päť rokov, teda v roku 2017 a uvedieme ich aj do predaja. Ďalších sto litrov zase v roku 2022 a poslednú štvrtinu predáme až v roku 2027 ako pätnásťročné pivo, ktoré bolo vyrobené k pätnástemu výročiu vzniku pivovaru.“(M.M.)
{gallery}skuska/pivne{/gallery}
{jcomments on}

































Všetci milovníci a degustátori výborného pivného moku a zberatelia pivných suvenírov si prídu na svoje! V Rožňave sa totiž 27.- 28. mája 2011 konajú 5. Pivné slávnosti, na ktorých sa bude konať aj 3. ročník degustačnej súťaže domácich pív o titul SLOVAK HOMEBREWING STAR 2011 (SHS 2011). Počas slávností bude možné degustovať viac ako 25 druhov čapovaných pivných špeciálov súčasne a prebiehať bude výborný program - prednáška na tému Rozvoj homebrewingu a minipivovarov v Strednej Európe za posledných dvadsať rokov, dražba víťazných pív SHS 2011, priamy predaj všetkých súťažných pív SHS 2011, nesúťažná degustácia vzoriek súťažných produktov SHS 2010 s
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-