k Telgártu na Tisovec a Brezno, pamätník na Dieliku pri Tisovci na počesť bojov v SNP.
Nemecká – obec v Horehronskom podolí. Nemecké okupačné vojsko tu 5.12.1944 zavraždilo a pohádzalo do jamy po bombardovaní telá 8 rasove prenasledovaných. Neďaleko obce upálili vo vápenke 4.-11.4. 1945 do 900 povstalcov, partizánov, protifašistických bojovníkov a rasove prenasledovaných, ktorých sem vozili z krajskej väznice v Banskej Bystrici.
Pohronský Bukovec – V osade zajalo nemecké okupačné vojsko 3.11. 1944 revúckeho rodáka gen. Viesta a gen. Goliana a niekoľkých príslušníkov vysokoškolského strážneho oddielu. Bol tu odhalený pamätník sovietskych partizánov, pamätná tabuľa SNP a pomník gen. Viesta a Goliana. Za obcou sú zrenovované partizánske bunkre Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina, v polovici augusta si tu vybudovali základňu a zriadili výcvikové stredisko partizánov.
Kalište – pamätné miesto národnooslobodzovacieho boja a SNP. Za pomoc obyvateľov partizánom fašisti obec 18.3.1945 vypálili a zavraždili 13 obyvateľov. V dvoch renovovaných domoch sú inštalované pamätné izby tradícií Kališta a okolia, pamätník Obete varujú.
Termín zájazdu jún (dátum bude spresnený).
Poplatok pre každého účastníka zájazdu 5,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0903224703, p. Lacková.
II. Zájazd: SLAVOŠOVSKÝ TUNEL, DOM DOBŠINSKÉHO
Trasa zájazdu: Revúca - Štítnik - Slavošovce tunel - Revúcky okres
Rožňava - Štítnik - Slavošovce tunel – Rožňavský okres.
Cieľom je pozrieť si tunel budovaný v rokoch druhej svetovej vojny a zároveň rodný dom a pamätnú izbu Pavla Dobšinského, osláviť výročie a pripomenúť si pietnym aktom SNP.
“Slavošovský tunel“ sa budoval v rokoch 1941-1944 v období vojnového Slovenského štátu. Bol súčasťou gemerských spojok a súvisel s politickými udalosťami roku 1938. Bol dôsledkom Mníchovského diktátu a znamenal pre toto územie riešenie neblahých následkov. Jeho budovanie súviselo aj s tzv. Viedenskou arbitrážou, podľa ktorej slovenské územia s rozlohou 10 390 km2 pripadli vtedajšiemu Maďarsku.
Úprava hraníc výrazne narušila celistvosť vtedajšej železničnej siete, kde napríklad Štítnická dolina bola úplne izolovaná, čo znamenalo zároveň izoláciu Slavošoviec, kde sa nachádzala jedna z najväčších prosperujúcich papierní.
Opätovné sprevádzkovanie narušenej dopravy, malo byť realizované výstavbou železničnej trate v smere Slavošovce - Revúca -Tisovec, ako aj rekonštrukciou trate Brezno - Tisovec.
Prvý úsek plánovanej trate mal odbočovať v kilometri 2 890 železničnej trate Plešivec - Slavošovce, prejsť cez Štítnicu veľkým oblúkom za obcou a po prechode údolia vojsť do 2 400 m dlhého tunela pod vrchom Homôlka v Stolických vrchoch.
Rodný dom Pavla Emanuela Dobšinského - tak ako všetky podobné pamiatky, múzeá, galérie, hrady a zámky sú situované v prostredí, ktoré vzhľadom na dobu a čas nemôžu byť vykurované, i tento pamätný dom je podobný dobe, uprostred ktorej Dobšinský v Slavošovciach a Drienčanoch dlhoročne pôsobil. No napriek skomným podmienkam dokázal dať Slovensku a svetu to, čo ho postavilo a stavia na piedestál medzi Homéra, bratov Grimmovcov, Andersena a Boženu Němcovú.
Slavošovce - v obci sa odbojová činnosť rozvíjala a zaktivizovala v roku 1940 pri odvážaní papiera z tunajších papierní na letáky. Pri nešťastí 23.10.1944, spôsobenom výbuchom vo výrobni zbraní, zahynulo 36 účastníkov porady. Na pamiatku týchto udalostí sú v obci tri pomníky obetiam výbuchu a mramorový pamätník Rozlomený život.
Po absolvovaní tunela, rodného domu a pietnych aktoch s príhovormi starostu obce a predsedu OblV SZPB pri pamätníkoch, bude podaný guláš a posedenie spríjemnia ľudové umelecké súbory z blízkych obcí.
Termín august - výročie SNP.
Základná organizácia SZPB v Rožňave pripravuje relaxačné - poznávacie zájazdy, a to:
Kúpele Číž - kúpalisko a relax v jódovej vode, termín zájazdu 31. mája v štvrtok, odchod autobusu o 08.00. hod z autobusovej stanice pri výstupišti. Cena zájazdu pre členov SZPB 5,- € a pre nečlenov SZPB 7,- €, ostatné poplatky si hradí každý účastník sám. Vstup na kúpalisko je dospelý 7,- €, dôchodcovia a ZŤP 4,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0908420808, p. Garajová.
Kežmarok - Európske ľudové remeslá s možnosťou okúpania sa vo Vrbove, termálnom kúpalisku. Termín zájazdu 13. júla na otvorenie medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslo. Cena zájazdu je pre členov SZPB 6,- €, pre nečlenov je 8,- €, ostatné poplatky si hradí každý účastník sám. Vstup na festival remesiel a ľudovej kultúry je 5,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0908420808, p. Garajová.
Ing. Norbert Lacko,
predseda OblV SZPB

































Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave v spolupráci so základnými organizáciami pripravuje spoznávacie zájazdy na historické miesta bojov druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-