Rožňava 10. marca (TASR) – Národná kultúrna pamiatka, hrad Krásna Hôrka v Rožňavskom okrese, je v plameňoch. Operačný dôstojník okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Stanislav Peti pre TASR potvrdil, že horí strecha hradu aj okolitý les.údajne horela "len" strecha a údajne teraz už horí celý hrad. Nepoznám nikoho, kto by na tom hrade aspoň raz v živote nebol. Počul o ňom každý. Základoškolské výlety, zážitky, spomienky, tie zlatožlté múry týčiace sa "niekde pri Rožňave"...Vidieť toto miesto v plameňoch a naše obranné zložky pokúšajúce sa o (márny) boj s plameňom naozaj vháňa slzy do očí. Stáročia histórie, ktorú sme si mnohí vážili a vnímali ju ako neoddeliteľnú súčasť dejín Slovenska sa jednoducho stráca v kúdoloch dymu. Je mi smutno. Naozaj. Nikto nevie, aké poškodenie už vzniklo. Otázka znie: "Dá sa čiastočne poškodiť niečo, čo má nevyčísliteľnú hodnotu?" Táto pýcha východného Slovenska už zrejme nikdy nebude taká ako predtým. No tráva sa jednoznačne bude vypaľovať aj naďalej. Kým nám nezhorí aj to málo vzácneho, čo v našej krajinke máme. Snáď sa nejakým spôsobom vyvráti, že tento devastujúci požiar bol zapríčinený ľudským zavinením. Lebo ak nie, tak tomu občanovi, ktorý to "nechtiac" zavinil, prajem...Nech si každý domyslí.
Michal Pigula, sobota 10. marca 2012 15:17
Krásnohorské Podhradie - 16:02 - Na hrade Krásna Hôrka už zhorela celá strecha, ide o obrovský požiar, potvrdil dôstojník operačného strediska Zoltán Árvay. Dodal, že horiace strešné trámy sa prepadli do interiéru. Hasiči zatiaľ nedostali požiar pod kontrolu. Na mieste zasahuje jedenásť cisterien z Rožňavy, Dobšinej, Košíc a Popradu, ale aj dobrovoľní hasiči zo Štítnika. Ako uviedol Árvay, na ceste už je aj vrtuľník s bambi vakom, aký sa používa na hasenie lesných požiarov.
Podľa informácie hasičov sa vnútri hradu nenachádzajú nijakí návštevníci. Árvai uviedol, že sa hasičom podarilo evakuovať expozíciu zbrojnice. Podľa hasičov pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bolo vypaľovanie trávy, z ktorej preskočila iskra na strechu hradu, ktorá bola celá z dreveného šindľa.
"Je to strašné. V hrade je množstvo vzácnych exponátov. Ak zhoria, bude to obrovská škoda," opisujú svedkovia z miesta.
Rekonštruovali nedávno
Ako uvádza internetová stránka Slovenského národného múzea, gotický palác na hrade Krásna Hôrka zrekonštruovali len nedávno. Po osemmesačnej renovácii ho otvorili koncom apríla 2011. Rekonštrukcia výrazne zmenila tvár jednej z najstarších častí hradu.
Nová masívna drevená podlaha z červeného smreka po dlhých rokoch opätovne umožnila všetkým návštevníkom vychutnať si výhľad z okien gotického paláca. Historické priestory skrášlilo i nové kované zábradlie s dubovou rúčkou a opravené točité schodisko. Výraznou zmenou bol nový systém na mieru zhotovených expozičných vitrín. Počas rekonštrukcie zatemnili prízemnú časť paláca pre vytvorenie ponurej atmosféry.
Jeden z najkrajších
Krásna Hôrka je zachovalý hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Vlastnili ho tri významné rody: Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci.
Patril k najkrajším hradom na Slovensku. Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu. Okrem zbierky historických cenných zbraní tu bola aj expozícia pôvodného zariadenia zo 17. storočia a vzácna zbierka historického nábytku a obrazov, ako aj hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov.
Ľuďom je do plaču
Stanislav Sabol, ktorý má na hrade stánok, bol očitým svedkom. „Hrad sa chytil od trávy a začal horieť. Bolo to veľmi rýchle. Zrazu bol všade dym a všetci sme odtiaľ bežali.“ Ako nám ďalej povedal, pri hrade zhorelo aj jedno auto. Sprievodkyne, ktoré sa v hrade počas vypuknutia požiaru nachádzali, boli z toho celého zničené. „Posledný vstup bol okolo pol jednej. Turistov sme vyprevadili a videli sme dym. Potom sa pustili aj požiarne hlásiče.“ Následne sa snažili rýchlo dostať z hradu von. Obecným rozhlasom boli zvolávaní obyvatelia, ktorí mali prísť pomôcť hasiť. Prišli aj rómski obyvatelia s lopatami. Peter Krištof rovnako ako ostatní, neváhal a šiel pomáhať hasiť kultúrnu pamiatku. „Prišli sme hore, ale už nás ďalej nepustili. Všade bol dym.“ Koloman Kováč so svojou vnučkou Sofiou Viktóriou Rišpánovou videli, keď už bol hrad v plameňoch. „Dopočuli sme sa, že sa zapálil od vypaľovanej trávy.“ Na hlavnej ceste pod hradom, vedúcej od Rožňavy na Košice, zastavovali autá a vodiči nechápavo sledovali skazu. "Veď to je niečo strašné, neuveriteľné... Taká škoda, to sa ani vyčísliť nedá," telefonoval jeden z vodičov do redakcie. "Mne je z toho do plaču," podelila sa s nami o dojmy ďalšia čitateľka.
Národnú kultúrnu pamiatku - hrad Krásna Hôrka zdevastoval veľký požiar
{gallery}kultura/hrad/poziar{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.